Katarína a Erhan Ӧzgerovci sú mladá rodinka, ktorá momentálne žije v Žiline. On je Turek, pochádzajúci z mesta Dirarbakir za juhovýchode krajiny, ona sa narodila a vyrastala v Ružomberku. Dnes sú manželia a v Žilne vychovávajú 5-ročného synčeka.
Spoznali sa v Turecku. Katarína totiž práve tam študovala sociálnu prácu a pomáhala ako dobrovoľníčka. „Náhodou sme sa stretli v Dirarbakire a odvtedy sme spolu. Rok sme žili v Turecku, ale keď sa nám malo narodiť dieťa, chcela som, aby prišlo na svet na Slovensku. Tak sme sa vrátili,“ hovorí Katarína.
Prečítajte si tiež FOTO: Prvý na okolí. V Rajeckých Tepliciach bol jarmok Čítajte Prvý rok bývali v Ružomberku. Bolo to vraj ťažké. „V Ružomberku bol prvý rok ťažký. Nevedel som, čo tam mám robiť. Ľudia tam nie sú naučení na cudzincov. A hlavne, bola mi tu zima. To bolo asi najťažšie. A potom ešte jazyk. Ten je veľmi ťažký. Ale som hrdý na to, že som sa po Slovensky naučil sám. Len z toho, že som počúval. Nechodil so na žiadny kurz,“ hovorí Erhan.
Katarína si v Ružomberku robila doktorát. „Chcel som, aby sa manžel doobeda postaral o dieťa. Ale veľmi mu to nešlo. Nebol na to zvyknutí. V Turecku to takto nefunguje,“ spomína s úsmevom mladá mamička. Otecko to však vyvracia: „Nebolo to tak. Hlavne som sa v Ružomberku nudil. Nemal som tam žiadnych kamarátov, ani známych. Akurát jedného Turka, ku ktorému som chodieval. Inak som sa len mohol prechádzať s kočíkom po ulici hore – dole,“ hovorí.
A tak sa rodinka presťahovala do Žiliny. Erhan začal pracovať v predajni kebabu – tureckej špeciality, ktorú vlastnil istý Macedónec. Katarína pracuje v Rozvojovej agentúre Žilinského samosprávneho kraja.
„Macedónec chcel prevádzku predať, a ponúkol ju mne. Vybavil som si živnosť za tri dni a s manželkou sme si zobrali úver v banke. Teraz som vlastník a robím od rána od deviatej do večera do desiatej. Rodina ma doma moc nevidí. V Žiline sa však na mňa pozerajú ľudia inak, ako v Ružomberku. Tu sú na cudzincov zvyknutí. A radi k nám chodia nakupovať. Človek si radšej kúpi turecký kebab od Turka, ako od Slováka. Navyše v Turecku predávajú kebab na každom rohu a Turci nie sú ochotní čakať. Buď mu ho urobíš rýchlo, alebo pôjde oproti. My takto pracujeme aj v Žiline a to je našou výhodou. Navyše tu je aj viacej Turkov, takže sa môžeme stretávať,“ hovorí Erhan.
