Ivana Kubáčková je členkou umeleckého súboru Mestského divadla Žilina od roku 2010. V roku 2012 získala cenu DOSKY v kategórii Objav sezóny a Výročnú cenu Literárneho fondu v oblasti divadla za postavu Hanni v inscenácii Taká fajn baba ako ty (réžia: Adriana Totiková, Mestské divadlo Žilina).
Prevrátila ti karanténa život hore nohami? Ako tráviš „voľný“ čas?
- Prvé týždne som veľa oddychovala a dospávala zameškané. Užívala som si, že nemusím nikam šoférovať. Navyše som si stále myslela, že to raz dva prejde a všetko sa vráti do normálu. Ako vidím, ide to pomaly. Na môj vkus až veľmi pomaly. Nie som domased. Milujem spoločnosť a kontakt. Preto sa veľmi teším, že sa opatrenia uvoľňujú. Pomerne dosť času som trávila v prírode a po večeroch som sa venovala písaniu dizertačnej práce. Dá sa povedať, že aj vďaka koronakríze som ju nakoniec úspešne dopísala a odovzdala.
Stratila si kontakt so živým divadlom, ktoré ti maximálne napĺňalo takmer každý deň. Chýba ti divadlo a diváci?
- Podľa posledných priaznivých informácií to vyzerá tak, že sa nám podarí do konca sezóny ešte pár predstavení odohrať. Neviem sa ich dočkať. Chýbajú mi kolegovia, robota, divadelná atmosféra, radosť z hrania, a samozrejme, diváci. Bude to zo začiatku určite trochu iné, opatrné, čo sa bezpečnostných opatrení týka, ale teším sa. Verím, že sa ľudia nebudú báť a prídu.
Myslíš si, že nás súčasná krízová situácia naučí lepšie vnímať význam umenia?
- Je to individuálne. Sú ľudia, ktorí vedeli význam umenia oceniť aj predtým a kríza ich v tom možno iba nejako utvrdila. Ale stretla som sa aj s názorom, že máme zobrať do rúk lopaty a ísť konečne robiť „ozajstnú“ robotu. Myslenie takýchto ľudí sa, podľa mňa, jednou krízou nezmení. Ak nepotrebovali umenie doteraz, nebudú ho potrebovať ani po kríze. O to viac si vážim každého diváka, ktorý sa k nám do divadla vráti.
Súvisiaci článok Herec žilinského divadla Michal Koleják: Sme takí divadelní pankáči Čítajte Ľudia si počas karantény zvykli na slušnú online nádielku seriálov, filmov, záznamov divadelných predstavení, predčítavania kníh, online koncertov... Myslíš si, že to ovplyvní živé umenie?
- Nemyslím si. Človek je tvor spoločenský. A nech boli niektoré online koncerty akokoľvek dobré, naživo by boli fantastické. Ja sa už neviem dočkať jesenného turné kapely Para. Určite pôjdem.
Ako sa divadlo všeobecne za posledné obdobie zmenilo? Prečo by mali ľudia chodiť do divadla?
- Na túto otázku sa ťažko odpovedá. Divadlo sa zmenilo možno v spôsobe interpretovania textov. Prišli nové formy, digitalizácia a to všetko sa tak nejako poprepájalo. Ale vo svojej podstate je divadlo stále o tom istom. Snaží sa v ľuďoch vyvolať pocit a prebudiť ich myslenie. A či už sa ide človek do divadla zabaviť, oddýchnuť si, alebo spoločne s nami prežiť nejaký príbeh, mal by to robiť rád.
Pôsobíš v Mestskom divadle už 10 rokov. Keby si ho mala pár vetami charakterizovať, aké je podľa teba Mestské divadlo Žilina a čím sa odlišuje od iných divadiel na Slovensku?
- Podľa mňa sme výnimočné divadlo v dvoch zásadných bodoch. Pomerne odvážna dramaturgia na také malé regionálne divadlo a mladý umelecký súbor. V tom sme naozaj špecifickí. A zároveň je to niečo, čo je mne na žilinskom divadle nesmierne sympatické. Že si ide svojím smerom a má svoj názor. Nepotrebujeme robiť muzikály a komerčné komédie, aby k nám ľudia prišli.
Pamätáš si tu na svoju prvú inscenáciu?
- Dostojevskij – Idiot. Postava Aglaja. Ako som sa strašne bála a tešila zároveň. Túto obrovskú výzvu mi ponúkol Eduard Kudláč ešte počas piateho ročníka na VŠMU. Veľmi rada spomínam na toto obdobie. Vtedy som prvýkrát stála na javisku po boku Jany Oľhovej, ktorá mi hrala matku a nemohla som tomu uveriť a Lucke Jaškovej z Martinského divadla som vtedy ešte vykala, teraz sme už kamarátky. (smiech)
Aké postavy, ktoré si tu stvárnila, či inscenácie ti najviac utkveli v pamäti?
- Jednoznačne Hanni (Taká fajn baba ako ty). Ale celkovo veľmi rada spomínam na prvé roky strávené v Mestskom divadle Žilina, kedy vzniklo veľa dobrých a kvalitných inscenácií. Idiot, SEČ, Babyboom, Ako v sistrách lístia svist, Zločin a trest, Modrofúz, Opití. Do dnešného dňa to bolo jedno z mojich najkrajších pracovných období v divadle.
Dramaturgia Mestského divadla Žilina pod umeleckým vedením Eduarda Kudláča je zameraná sa súčasné texty. Nie každý herec si dokáže poradiť s textami Rolanda Schimmelpfenniga či Ivana Vyrypajeva. Aký máš vzťah k súčasnej dráme, kde prevládajú monológy, odstup od postavy?
- Hrať v takýchto tituloch naozaj nie je jednoduché. Už len naučiť sa text dá zabrať. Osobne mám pred reprízami vždy miernu trému a akýsi zvláštny pocit zodpovednosti nepokaziť to. Ale za tie roky strávené v našom divadle som si k tomu našla vzťah a obľúbila som si aj takýto spôsob práce.
Momentálne dokončuješ postgraduálne štúdium a súčasťou tvojej dizertačnej práce je aj obhajoba postáv. Ty si si vybrala postavu Moniky z Vyrypajevových Neznesiteľne dlhých objatí a Dr. Jamesovú z inscenácie hry L. Pebble Vedľajšie účinky. Prečo práve tieto dve postavy?
- Bolo nutné obhajovať postavu, ktorá vznikla popri štúdiu a ešte stále je aktuálne v repertoári. Tiež som chcela ukázať, že mnou opisovaná metóda analýzy dramatického textu sa dá aplikovať na rôzne typy dramatickej predlohy. Na klasickú činohru, aj na analýzu modernej drámy. Ale nechcem čitateľa unudiť siahodlhým prehovorom, prečo práve tieto dve postavy, tak poviem iba, že obe patria k mojim obľúbeným. (smiech)
Súvisiaci článok Herec žilinského divadla Ján Dobrík: Divadlo vzniká priamo pred divákom a to je sexi Čítajte Ktoré ďalšie postavy, v ktorých hráš v súčasnom repertoári, máš najradšej?
- Mám rada postavu Sarah z Prachov!, ako vlastne aj celé toto predstavenie. Niekedy by som želala divákom, aby mali možnosť prísť sa počas predstavenia pozrieť aj do zákulisia. Sme tam komplet celý súbor a je tam neskutočne dobrá atmosféra a sranda. Podľa mňa nie je u nás v súbore herec, ktorý by toto predstavenie nemal rád.
Je niečo, čo ti chýba v repertoári Mestského divadla?
- Ani nie. Možno nejaký zaujímavý text pre čisto ženskú šatňu. Nech sa môžeme aj my vyblázniť ako chalani na Trikoch (Triky, fet a makači).
Aký je tvoj najobľúbenejší titul v Mestskom divadle Žilina, ktorý by si diváci určite nemali nechať ujsť, keď sa divadlo opäť otvorí?
- Mojou srdcovkou je inscenácia Opití, ktorú ale nehrávame veľmi často. Z tých novších by som si ako divák určite nenechala ujsť A je tu zas!, Prachy! a Vedľajšie účinky a pre tých náročnejších Neznesiteľne dlhé objatia. Tak vezmite rúška, zahoďte obavy a vidíme sa v divadle.
