Už to tak býva. Ak je problém, kultúra je na chvoste záujmu. Ako hovorí Marek Adamov z KC Stanica: Zaradili nás do kategórie „nepotrebná zábava“. Na rozdiel od kostolov, ktoré sú „ústavným právom“.
Ako Stanica prežila a prežíva toto ťažké obdobie?
Prešli sme si rôznymi fázami. Na začiatku sme situáciu aktívne využili - vymaľovaii, opravili, čo sa dalo, upratali. Potom prišla kríza a pochopenie, že nie sme zatvorení na dva - tri týždne.
Našťastie aj vďaka Fondu na podporu umenia môžeme časť nášho programu realizovať online - deťom z výtvariek posielame pracovné listy a učíme cez Zoom, akcie streamujeme a zdieľame na videu. Naučili sme sa mnoho nových vecí a tie využijeme aj v budúcnosti. Nie je to ideálne, ale aspoň na diaľku sme v kontakte s našim (celoslovenským) publikom.
Veľa vecí nie je možných vôbec, sme miestom, kde sa ľudia stretávajú naživo a nezmeníme sa na autokino ani youtuberov. Ale hľadali sme, čo sa dá v tejto situácii robiť a od prvého týždňa sme aspoň všetky naše zatvorené priestory poskytli umelcom na tvorbu.
Do kríža žilinskej katedrály vložili odkaz pre budúcnosť. Budú v ňom MY Žilinské noviny Čítajte Viacerí sa ocitli vo vzduchoprázdne, korona ich prinútila vrátiť sa domov k rodičom, nemali kde pracovať. Na Stanici aj v Synagóge sme otvorili rezidenčný program Umelecká karanténa a poskytli priestor na tvorbu desiatke výtvarníkov aj divadelníkov, ďalších sme podporili v ich domácich ateliéroch. Vzniklo veľa nového dobrého umenia, ktoré budeme postupne aj uvádzať divákom, keď nám to situácia dovolí.
Pre kultúru, ktorá je prakticky zastavená, je to ešte oveľa horšie. Čo všetko ste museli zrušiť?
Zrušili a prišli sme o všetko, čo bežne robíme - zrušené boli desiatky akcií, výstavy, dielne, festivaly, boli sme úplne zatvorení a aj dnes máme povolenú len “nekultúrnu” aktivitu - terasu baru. Sme ale aj symbolickou obeťou - reakcia vlády a všetkých zodpovedných ukazuje, na akom chvoste záujmu kultúra a umenie sú.
Väčšinu zaujíma to, či bude otvorený Lidl a Kaufland, ekonómov zase, či bude fungovať priemysel a či bude dopyt, ale kultúrne centrum, kde sa stretne v skutočnosti oveľa menej ľudí ako v potravinách, si zaslúži totálny lockdown.
Cítime sa ako „lyžiari z Talianska“ či “repatrianti v štátnej karanténe” a nie je to príjemné. Slovami hlavného hygienika sme zaradení do kategórie „nepotrebná zábava”, aj na rozdiel od kostolov, ktoré zaradil medzi „ústavné práva”.
Stret s realitou a mainstreamom je pre mňa väčšinou sklamaním, teraz je to ešte intenzívnejšie. Našťastie to neplatí pre naše publikum, väčšinu kamarátov, spolupracovníkov či umelcov - tam sme naopak pocítili veľkú spolupatričnosť a podporu - držíme spolu!
