Tvrdí, že s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jánom Mičovským chce zviesť naozaj serióznu debatu o ďalšom osude slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Zastáva sa malých, stredných a aj veľkých pošnohospodárov. „Každý, kto sa v tejto krajine pustí do poľnohospodárskej výroby – rastlinnej alebo živočíšnej – si zaslúži úctu a vďaku, pretože títo ľudia pomáhajú udržať v našej krajine to, čo sme si v nedávnej minulosti takmer zlikvidovali – naše poľnohospodárstvo“, hovorí Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Nedávno ste sa dostali do celkom zaujímavej a ostrej diskusie s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským. Máte naozaj tak vážny spor?
- (úsmev) Áno aj nie. Som presvedčený, že minister Mičovský má v skutočnosti len tie najlepšie úmysly, ale nie som si úplne istý správnosťou informácií, z ktorých vychádza. Minister to podľa mňa myslí dobre, ale nie je to poľnohospodár. Vnímam ho skôr ako ochranára a lesníka. To sú síce pre nás, poľnohospodárov, príbuzné a možno aj partnerské obory, ale nie sú totožné. A rovnako tak si myslím, že pokiaľ už máme diskutovať, tak je potrebné, aby sme vychádzali z reálnych čísiel a faktov. To je základný predpoklad a ten nie je dodržiavaný. A to nehovorím primárne o ministrovi. Niektorí naši europoslanci – napríklad pán Martin Hojsík - sú skutočnými „majstrami“ v narábaní s faktami. Pán Hojsík má obzvlášť v obľube repku olejnú, ktorá ho dráždi ...
... ale to predsa aj ministra. Veď nedávno sa nechal pozvať od vynálezcu lietajúceho auta Štefana Kleina na prelet nad Slovenskom, aby videl, kde a koľko repky sa pestuje a potom povedal, že pestovanie repky sa musí obmedziť.
- Áno, viem o tom a mrzí ma to, pretože len pár dní pred tým sme spolu diskutovali v jednej televízii a verejne sme si sľúbili, že ku serióznej diskusii o repke sa vrátime. A ja na nej trvám stále, pretože to, čo sa o repke u nás hovorí, je nezmysel a nemá to žiadny reálny základ.
Prepáčte, ale repky olejnej sú naozaj plné polia. Každý vidí tie žlté lány. To sa nedá prehliadnuť.
- Veď to, že sa nedá prehliadnuť, pretože má krásne žlté kvety, jej asi, chudinke, najviac škodí. Skutočnosť – nie dojmy – je taká, že repku dnes pestujeme na 8% poľnohospodárskej pôdy. My skrátka nie sme „obrastení“ repkou – to je kardinálny a ľahko preukázateľný omyl. Ale čo je oveľa horšie, repka je démonizovaná ako čosi, čo ničí pôdu, včelstvá a vlastne celú krajinu. To sú úplne šialené a scestné tvrdenia a ja skutočne vyzývam poľnohospodárov, aby sa voči tomu tvrdo ohradili. Repka je vynikajúca predplodina, má hlboký koreňový systém a je medonosná. Vždy sa tu pestovala a pestovať bude. Takmer celá rastlina zostáva na poli a zaoráva sa do zeme aj so živinami. Zbiera sa iba semeno, z ktorého sa robí olej. Každý agronóm alebo študent agronómie vám aj zo spánku povie, že repka na pole patrí. A má niekoľkonásobné využitie.
Minister Mičovský tvrdí, že nič z repky nevieme spracovať a pestujeme ju iba kvôli biopalivám. Vraj máme pestovať viac plodín, ktoré sa ocitnú u nás na stoloch a nie ako biozložka v palive do auta.
- Prepáčte, ale tu naozaj musím ísť trošku obšírnejšie, pretože toto je kumulácia neprávd. Toto bude dlhšia odpoveď...
...nech sa páči...
- Takže po prvé. Repka sa skutočne pestuje aj kvôli biopalivám. Na výrobu metylesteru sa využíva repkový olej, ktorý sa lisuje z pozbieraného repkového semena. Zvyšná časť rastliny, takzvaná repková slama a korene, sa zaoráva do pôdy a funguje ako vynikajúca a žiadaná organická hmota, ktorá pôde zvyšuje úrodnosť. Popri výrobe metylesteru sa ale repka využíva aj na výrobu repkového šrotu, ktorý je bohatý na proteíny a používa sa ako domáce a zdravé krmivo pre hospodárske zvieratá. Mimochodom, tento šrot je pre kŕmenie určite lepší, ako dovážané šroty, ktoré sú často vyrábané z geneticky upravovaných rastlín. Využitie repky je teda niekoľkonásobné. Ale aj keby nebolo, ja ako poľnohospodár sa jej budem zastávať vždy. Repka na naše polia patrí, pretože je to pre pôdu užitočná rastlina. Správny osevný plán počíta s 12-15% podielom ornej pôdy pre repku, takže sme pod touto úrovňou.
A teraz ku tým iným plodinám. Dnes pestujeme repku na 142 tis. hektároch, čo je tých spomínaných 8% poľnohospodárskej pôdy. Aby sme boli sebestační v zemiakoch, chýba nám 9 tis. hektárov, pri cibuli zhruba tisíc, kapuste 800, cesnaku 400 a zeleru asi 300 hektárov. Ak by sme teda tieto plodiny pestovali namiesto repky, klesne jej výmera zo 142 tis. na približne 128 tis. a mali by sme nie 8, ale 7% poľnohospodárskej pôdy s repkou. To by už nebolo vidieť tú „žltú“? To je celé pomýlené. Podunajská aj Východoslovenská nížina to sú obilnice našej krajiny. My tam predsa nemôžeme na tisícoch hektárov pestovať cícer, fazuľu alebo šošovicu. Musíme tam pestovať obilniny a repka je ich súčasťou. Opakujem – repka je pre tieto plodiny vynikajúca predplodina a navyše má aj multifunkčné využitie. Repka sem skrátka patrí a vie to každý poľnohospodár. Učili ho to v škole a dodnes to učia. Nie sú to len také obyčajné frázy, sú to neomylné fakty, o ktorých vyučujú budúcich poľnohospodárov na stredných školách a na poľnohospodárskej univerzite odborné autority – profesori, uznávaní vedátori.
Ale tie biopalivá sú dosť významný dôvod nie?
- Pozrite sa. Ja nie som biopalivár, ale viem, že biopalivá sú európsky uznaný obnoviteľný zdroj energie v doprave. Slovensko má nejaké záväzky ohľadne znižovania emisií v doprave a ja neviem o žiadnom inom spôsobe, ako to dosiahnuť bez biopalív. Chcem tým povedať, že bioaplivá sa nevyrábajú preto, že sa to niekomu zachcelo, ale preto, lebo znižujú emisie a zvyšujú podiel využívaných obnoviteľných zdrojov.
No dobre, ale veľké lány repky vyžadujú extrémne postreky a tie potom ničia včelstvá...
- ... to máte odkiaľ prosím?
Všade sa o tom píše a všetci to hovoria?
- No vidíte a ani to nie je pravda. Repka sa nemusí nijako zvlášť striekať. Ničím nevybočuje z normálu v porovnaní s ostatnými plodinami. To po prvé. Po druhé, práveže repka je medonosná plodina, pretože má kvety. Pokiaľ hovoríme o včelstvách, tak najväčší problém vzniká vtedy, keď miestny včelár nekomunikuje s miestnym farmárom a nedohodnú sa na tom, kedy sa bude striekať. Repka alebo čokoľvek iné. To je problém včelstiev. A ešte niečo – ak už hovoríme o spotrebe pesticídov, tak Slovensko je v Európe piate v najnižšej spotrebe. Keď niektorí naši europoslanci hovoria o tom, že u nás na Slovensku „zamorujeme“ pôdu postrekmi, mali by sa pýtať kolegov zo „starých“ členských krajín, ako to tam majú. Aj mnohé iné veci by ich mohli zaujímať...
Povedzte ktoré?
- Tak napríklad, prečo nikomu neprekáža, že takmer 40% krmív (hlavne sójové GMO šroty) sa sem do Európy plaví cez celú zemeguľu na obrovských nákladných lodiach. Tento obchod úplne zásadným spôsobom znečisťuje oceány a celú planétu. Nie je pre naše kravy lepší čistý, čerstvý a na proteíny bohatý repkový šrot, ktorý si vyrobíme sami doma? Veď to je úplne triviálna a jednoduchá úvaha. Jasné, že je lepší.
Čo chcete ďalej v tejto veci robiť? Zdá sa že nový minister je rozhodnutý znižovať produkciu repky?
- Budeme proti tomu bojovať a budeme to vysvetľovať. Neverím, že sa to aj reálne stane, pretože argumenty sú podľa mňa nepriestrelné. Ale vyzývam aj všetkých pestovateľov, poľnohospodárov a expertov, aby sa voči tomu ozvali. Pretože to naozaj nie je správne. Navyše – predstavte si, že znížime produkciu repky, kde sme aj dnes pod osevným plánom a budeme ju musieť dovážať. Biopalivári predsa musia vyrábať biopalivá, aby sme splnili ako krajina naše záväzky ohľadne obnoviteľnej energie. To by sme boli minimálne v Európe asi za najväčších hlupákov.
