Futbalovému umeniu sa v Žiline priúčal od prípravky. V sezóne 2001/2002 sa materskému klubu odvďačil historicky prvým majstrovským titulom v novodobej ére, ku ktorému doviedol mužstvo MŠK ako kapitán.
Branislav Rzeszoto (44) dnes pôsobí v MFK Karviná ako tréner brankárov. V rozhovore (nahrávali sme ho 30. apríla) si zaspomínal na pôsobenie pod Dubňom, nevydarený angažmán v Taliansku, ale prezradil aj, ktorých slovenských brankárov sleduje a v čom sa futbal za posledných 20 rokov zmenil.
Po predpovedanom konci kariéry sa vrátil ešte silnejší. Patrik Le Giang si získal pražských fanúšikov Čítajte Hlavný tréner Karvinej, Slovák Juraj Jarábek, v rozhovore pre idnes.cz povedal, že zažil dve karantény, keďže sa počas futbalovej pauzy vrátil na Slovensku a následne nazad do Českej republiky. Zažili ste niečo podobné aj vy?
"Áno. Ja som sa v marci, keď to všetko vypuklo, vrátil domov, do Žiliny. Išiel som do dvojtýždňovej karantény. S vedením som bol dohodnutý, že do Karvinej opäť prídem, keď sa to trošku uvoľní. Prišiel som teda v pondelok (27. apríla, pozn. red.), s tým, že som si musel urobiť test na koronavírus. Ten bol negatívny.
Mám obmedzený pohyb, ale môžem chodiť do práce, prípadne si ísť nakúpiť. Väčšinu času by som sa však mal zdržiavať doma. Teraz to už nie je karanténa, zmenili to na obmedzený pohyb. Podmienené je to negatívnym testom."
Výbor českej Ligovej futbalovej asociácie stanovil dátum 25. mája ako termín obnovenia súťaže. Veríte, že sa vtedy opäť začne hrať?
"Ťažko povedať. Situácia sa každý deň mení. Na 12. mája je naplánované sedenie, na ktorom by sa malo o tom rozhodnúť. Verím, že sa bude hrať, ale či to bude realita, to neviem povedať. Nejako to však ani neriešim, keďže toto nemám v rukách. Pracujeme, trénujeme a uvidíme, čo bude."
Čoskoro uplynú tri roky, odkedy ste prišli do Karvinej. Ako sa vám tam pracuje, aké je tamojšie futbalové prostredie?
"Pre mňa to bol v trénerskej kariére posun, lebo som sa dostal do ligového mužstva v Českej republike. Aj keď, niekto môže mať taký pohľad, že klub je v lige v podstate nováčikom a hráme o záchranu. Podarilo sa nám však dvakrát zachrániť. A pre mňa osobne to bol naozaj posun, lebo je niečo iné pôsobiť pri mládeži a iné robiť mužský výkonnostný futbal.
Veľmi sa mi tu páči. V Českej republike som pôsobil aj ako hráč, takže na tunajšie prostredie som bol zvyknutý. Vedel som, ako to tu chodí a prospelo mi, že som sem prišiel. Mám tu výborné vzťahy s vedením i s ostatnými ľuďmi v klube. Nemôžem na tunajšie pôsobenie povedať jediné krivé slovo."
Branislav Rzeszoto dnes pôsobí ako tréner brankárov v prvoligovom českom klube MFK Karviná. (zdroj: MFK KARVINÁ)Začiatkom roka 2009 ste mali prestúpiť do talianskeho klubu Ascoli Calcio, ktorý pôsobil v Serii B. Napokon ste však sezónu dokončili v Dunajskej Strede. Prečo?
"V decembri 2008 mi končila zmluva v Dunajskej Strede. Bol som s klubom dohodnutý, že keď si nájdem zahraničný angažmán, môžem odísť. Prišla ponuka z Ascoli, išiel som na skúšku, strávil som tam dva týždne. Boli spokojní, podpísali sme zmluvu. Keď som však prišiel domov, za dva dni mi volali z Talianska, že sa transfer nedá zaregistrovať. Nerozumel som, prečo. Veď prestupové obdobie pre profesionálov končilo v januári a ja som tam bol až vo februári, ako voľný hráč. Bol som v tom, že keď som v januári nemal zmluvu so žiadnym klubom, som amatér a môžem tam prestúpiť.
Povedali mi však, že sa to nedá. Aby som mal status amatéra, nesmel by som počas posledného polroka odchytať v profesionálnej súťaži ani jeden zápas. Za áčko Dunajskej Stredy som v tom období síce neodchytal nič, ale za B-tím som odchytal tri zápasy. A kvôli týmto trom zápasom sa ten prestup nedal uskutočniť. Nedalo sa to zaregistrovať na Talianskom futbalovom zväze.
S trénerom sme sa teda dohodli, že prídem v lete. Žiaľ, ten tréner medzičasom v klube skončil. Mali sme potom ešte nejaký kontakt, ale moje problematické koleno vypovedalo svoju funkciu a potom som ukončil kariéru. Asi tri mesiace po tom, ako som skončil, mi ešte volal spomínaný tréner. Dostal sa do Bologne a vravel mi, že potrebuje trojku, či nechcem prísť. Že by ma hneď zobral. Ja už som však bol štvrť roka mimo futbalu a neriešil som to."
Extraligu vymenil za Žilinu Čítajte V závere kariéry ste si teda ešte mohli zachytať v zahraničí. Ako ste sa cítili, keď to nevyšlo?
"Bol som veľmi smutný. Bol som síce v Apoel Nikózia, dobrom cyperskom klube, ale Taliansko ma veľmi vábilo. Veď ja som tam mal už prichystané dresy na sezónu. Dali mi šestnásť dresov v ôsmich farbách, ktoré mám dodnes doma. Mal som 33 rokov a išiel som odtiaľ s plačom. Tamojší servis okolo futbalu som nikde inde nezažil. Úplne iný svet, to je potom radosť hrať futbal."
Po aktívnej futbalovej kariére ste sa stali trénerom brankárov. Hneď ste vedeli, že budete trénerom, pripravovali ste sa na koniec kariéry?
"Dá sa povedať, že celú svoju kariéru (úsmev). Kedysi boli možnosti úplne iné, takisto servis okolo hráčov. Mal som v kariére smolu v tom, že som sa viackrát zranil. A z každého zranenia som sa musel dostávať sám, pripravovať si tréningový proces. Som po dvanástich operáciách a vždy som si sám robil tréningy. Samozrejme, veľa som konzultoval s kompetentnými. Vďaka tomu som sa veľa naučil. Prakticky som sa teda na trénovanie pripravoval už počas kariéry. Vnímal som, že zrejme budem trénerom.
Baví ma pracovať s futbalistami. Dôležité však je, aby oni chceli. Pretože keď hráč nevie, čo chce, tak je to veľmi ťažká robota. Dôležité je, aby chcel a vedel, prečo to robí. Prečo to všetko podstupuje."
Akú máte v tomto smere skúsenosť? Vedia hráči, čo chcú a prečo trénujú?
