Hokejisti MsHK Žilina sa v uplynulej sezóne predstavili v prvej lige a výkonmi rozhodne nesklamali. Stanislava Škorvánka potešili všetci hráči. Skúsení si svoje miesto zastali a u mladých bolo vidno progres. V rozhovore, ktorý sme realizovali krátko po skončení sezóny, sa dočítate, čo hovorí na končiaceho Petra Húževku či ako to bude ďalej so žilinským hokejom.
Vráťme sa ešte raz k úvodu sezóny. Aké máte s odstupom času z toho všetkého, čo sa dialo, pocity? Ako ste spokojný s tým, v akom režime klub fungoval?
"Začiatok bol ťažký, sezóna sa zachránila tri dni pred súťažou. Do sezóny sme dávali určité prísľuby ako klub verejnosti a mestu, ktoré sa týkali filozofie, s akou do sezóny pôjdeme. Myslím si, že toto sme na sto percent splnili. Do sezóny sme išli s cieľom adaptovať mladých hráčov na seniorský hokej. Až na malé výnimky, všetci títo hráči boli a sú kmeňovými hráčmi Žiliny. Sezóna splnila z tohto pohľadu všetko to, čo sme do nej vkladali a očakávali."
Cítili ste možno z niekoho strany, že sa vám snažil hádzať polená pod nohy?
"Nemyslím si, že by to boli polená pod nohy. Skôr mi chýbala snaha zaujímať sa o veci, ktoré nie sú úplne jasné a bolo ich treba vysvetliť. Osobne som nemal veľa času vysvetľovať všetkým tieto náležitosti. Možno mi chýbala snaha ľudí, zaujímať sa o niektoré veci. Prečo sú tak, ako sú. Vo všeobecnosti však nemôžem tvrdiť, že by sme v klube cítili nejaké hádzanie polien pod nohy."
Aké boli všetky vaše funkcie v klube?
"Mal som zmluvu ako tréner a športový manažér. Okrem prípravy tréningového a zápasového procesu som sa v spolupráci s kolegami podieľal na každodennom zabezpečení chodu klubu ako takého, alebo vo vzťahu k mestu, SZĽH a sponzorom."

Mužstvo sa zložilo na poslednú chvíľu. Ako ste boli spokojní so skladbou kádra?
"Pri kreovaní kádra sme mali pri rokovaniach s hráčmi podmienku dvoj- alebo trojročných kontraktov. Toto sa nám podarilo uskutočniť. Tam som videl perspektívu, že toto by bolo dobré pre žilinský hokej. Žiaľ, po administratívnom zásahu zo strany mesta sme boli nútení zmluvy zrušiť. Podpísali sa teda zmluvy na jeden rok, čo vidím ako veľký hendikep do budúcna. Samozrejme, tým, že mužstvo bolo zložené vo veľkej miere zo Žilinčanov juniorského veku, tak nastal ďalší problém, ktorým bola spolupráca s juniorkou a dorastom. Keď sa na to spätne pozriem, tak napriek všetkým problémom si myslím, že sme obstáli veľmi dobre na všetkých úrovniach."
Ako vyzeralo zháňanie sponzorov pre klub?
"Mali sme prísľub od mesta na určitú čiastku. Ďalšie finančné prostriedky boli podmienené určitými dohodami, ktoré sa nám za pomoci pána primátora, predsedu predstavenstva, členov predstavenstva, generálneho manažéra a ostatných podarilo naplniť. Zostatok, ktorý sme potrebovali doplniť, to už bola každodenná práca pri oslovovaní sponzorov a priateľov klubu. Dosiahli sme teda to, že sezóna je vyrovnaná a čo mám informácie, tak dokážeme splniť všetky záväzky. Po skončení sezóny, predpokladám, nebudeme dlžní nikomu. Toto považujem za veľký úspech. Na druhej strane, keď sa rozprávam s predstaviteľmi iných klubov v našej lige, mám pocit, že v menších mestách sa jednoduchšie zháňajú peniaze od menších sponzorov. Pretože ochota menších sponzorov u nás, ktorí sú ochotní prispieť v stovkách-tisícoch eur, je, prinajmenšom, problematická. To ma veľmi mrzí."
Je možno problémom aj povesť žilinského hokeja, ktorá nie je po vašich predchodcoch v klube úplne najlepšia?
"Keď sa na to budeme takto pozerať, tak tu nikto nedá dvadsať rokov peniaze do hokeja. My sme v tejto sezóne tak transparentní, že už viac transparentní byť nemôžeme. To je jednoducho fakt. Žiaden klub v našej lige nemá tak transparentne nastavené veci a vydokladované náklady, ako má MsHK Žilina. Ja za tým zlé meno nevidím a beriem to ako alibizmus. Potom to rovno zabaľme na dvadsať rokov, keď si myslíme, že hokej bude mať zlé meno."
Hráči budú mať výplaty na svojich účtoch do konca marca?
"Áno. Mali sme ukončenie sezóny v úzkom kruhu vzhľadom k situácii, ktorá nastala. Vzhľadom na to, aké tie zmluvy boli, teda na osem mesiacov, tak predseda predstavenstva Peter Durmis ubezpečil všetkých hráčov, že zmluvy budú naplnené."
Zo začiatku sezóny chodili na striedavý štart hráči zo Zvolena. Postupom času sa však z našej súpisky vytratili. Prečo?
"Hľadali sme možnosti, pretože po začiatku súťaže sme dospeli k názoru, že naši juniori nemôžu hrať štyri zápasy do týždňa. To bolo nemožné, pretože by sme ich zničili. Hľadali sme alternatívy v podobe mladých hráčov. Môj bývalý kolega Andrej Podkonický pôsobí vo Zvolene a on hľadal tiež pre mladých hráčov zápasové vyťaženie, tak sme sa dohodli na striedavých štartoch. Nakoniec sa niekoľko hráčov, ktorí za nás nastupovali, prebojovalo do hlavného tímu Zvolena. Spolupráca to teda bola dobrá pre obe strany. Po istom období do toho vstúpil Žiar nad Hronom, ktorý prejavil ambície postúpiť do prvej ligy. Vzhľadom na geografickú situáciu a spoluprácu klubu išli zvolenskí hráči hrať do Žiaru. Túto spoluprácu hodnotím vysoko efektívne, pretože aj to malo dopad na to, že naša juniorka a dorast zachránili pre Žilinu najvyššiu súťaž."
Prišiel aj Tomáš Nádašdi, ktorý tiež potom odišiel do Žiaru nad Hronom. Aký bol jeho prínos pre tím počas obdobia, ktoré tu strávil?
"S Tomášom sme sa bavili už pred sezónou. Príliš tomu naklonený nebol, lebo mal svoje súkromné aktivity. Dohodol sa so Žiarom nad Hronom na amatérskej spolupráci a prišiel ku nám trénovať. Po pár tréningoch sme videli, že by bol výkonnosťou a slovami do kabíny prínosom. Absolvovali sme s ním rozhovory a boli sme radi, že na našu ponuku prikývol. Tento krok sa javil ako jeden z najlepších, ktoré sme urobili vzhľadom k posunu kádra v sezóne.
Tomáš Nádašdi sa stal jednoznačným lídrom v obranných radoch na ľade a taktiež v kabíne. Hovorím, toto bol veľmi dobrý krok a ďakujeme mu za jeho služby. Nádašdi však Žiaru prisľúbil svoje služby, a tak z hľadiska legislatívy, ihneď ako sa začala vyraďovacia fáza druhej ligy, už nebolo možné, aby nastupoval aj za nás."
Keby ste to mohli rozmeniť na drobnejšie, čím je takýto skúsený hráč prínosom pre mladých chalanov?
"Prvou vecou, ktorú sme spravili, bola tá, že sme pri ňom začali točiť našich perspektívnych hráčov. Tomáš usmerňoval hráčov počas zápasov alebo tréningu. Mladí hráči videli, ako sa dajú riešiť jednotlivé situácie. Tomáš je skúsený hráč, vie riešiť svojimi skúsenosťami veci pod tlakom a chalani to každodenne videli na ľade. To je najväčšia škola pre nich."
Keď sme už začali obrancami, tak kto z nich tak najviac výkonnostne vyskočil a ukázal sa v pozitívnom svetle?
"Vyzdvihol by som všetkých, ktorí hrali, pretože, ak sa nemýlim, tak piati alebo šiesti boli juniori. Jednoducho, nastupovať proti hráčom, ktorí majú v prvej lige odohraných 200-300 zápasov, to bola pre nich veľká skúška. Myslím si, že všetci naši obrancovia v tomto obstáli na jednotku a určite musím povedať všetkých. Všetci zaznamenali výrazný progres a so všetkými môžem vyjadriť absolútnu spokojnosť."

Pri útočníkoch môžeme povedať to isté? Ako ste spokojný s výkonmi toho skúseného jadra útoku?
"Tam to máme na dvoch póloch. Je tam staršia generácia, vedená Petrom Húževkom, Jarom Markovičom, ktorých potom doplnil Mišo Kokavec. Potom tam boli hráči s ročníkom narodenia 1995 a mladší. Chýbala nám stredná generácia, to som videl ako deficit. Žiaľ, tá stredná generácia žilinských hráčov nie je, a ak nejaká je, tak tí hráči neprejavili záujem hrať za Žilinu. Všetkých žilinských hráčov, ktorí nastupovali v iných družstvách, sme oslovili, ale neprejavili záujem hrať v Žiline, čo je tiež potrebné povedať. Veľmi dobrou akvizíciou bol Jaro Markovič, ktorý sa nám sám ohlásil, že chce potiahnuť kariéru, keďže sa nedohodol v Martine. To bol veľmi dobrý príchod do kabíny aj na ľad."
Ako sa pozeráte na výkony brankárskeho dua?
"Už do sezóny sme šli s tým, že máme jednu z najlepších dvojíc brankárov v súťaži. Samozrejme, bol tam mesačný výpadok Jakuba Lackoviča, ktorý bol v kempe dvadsiatky a potom aj na Majstrovstvách sveta do 20 rokov. Maroš Mikoláš potvrdil svoju výkonnosť, bol jednoznačným lídrom mužstva a na oboch sme sa mohli počas celej sezóny v plnej miere spoľahnúť."
Do akej miery sa ukázalo kľúčové, že sme šli do spodnej skupiny v nadstavbe?
"Z hľadiska športového ma to tiež hnevalo, pretože človek chce skončiť čo najvyššie. Keď som si spätne premietol zápasy základnej časti, tak hneď v úvode so Spišskou Novou Vsou sme si dali smolný vlastný gól minútu pred koncom. Spišiaci potom boli naším súperom o hornú šestku. Dalo by sa povedať, že keby sme prvé kolo vyhrali, tak sme v hornej šestke. Dôležitým faktorom sa ukázalo to, že sme za posledných možno šesť týždňov neabsolvovali žiaden zápas s družstvami z hornej polovice tabuľky. Je náročné sa pripraviť na play-off, keď prídete na zápas a vyhráte 7:0. Príprava v hernej praxi pre nás smerom k play-off vôbec neexistovala, zatiaľ čo naši súperi absolvovali desať ťažkých duelov a z toho ťažili v play-off. Boli potom niekde úplne inde."
Zamerajme sa na play-off. Bolo niečo z pohľadu hlavného kormidelníka, čo by sa dalo urobiť lepšie?
"Ťažko povedať. Pozrel som si zápasy aj na videu, ale naozaj sa mi ťažko k tomuto vyjadriť. Športovo musím priznať, že v zápasoch v Martine sme boli pod veľmi veľkým tlakom v oboch dueloch. Možno sme sa mohli trochu viac tlačiť do zakončenia. Tým, že sme hrali v spodnej štvorke, nedávali sme škaredé góly. Skórovali sme po pekných, vypracovaných akciách a takéto góly sa jednoducho v play-off nedávajú. V play-off sme potom nevedeli byť agresívni do brány tak, ako by sa od nás žiadalo. Play-off sa hrá na výsledky a nie na to, kto koľkokrát vystrelí na bránu. Keby sme sa v Martine viac tlačili do brány a pokúšali sa o góly z takýchto pozícii, tak dáme možno o gól navyše, išli by sme odtiaľ za stavu 1:1 a séria by vyzerala úplne ináč. Toto ma možno trošku mrzí, ale z hľadiska zloženia kádra, tam nebolo čo meniť."
Ukázal sa v play-off ako dôležitý faktor rozpad tretej formácie, keď sa zranili Prášil a Zahradník? A do akej miery chýbal tímu Matej Síkela?
"Matej nám veľmi chýbal svojimi skúsenosťami, hrou na oslabeniach, ale určite aj pri hre piatich na piatich. Bola to veľká strata, ale, žiaľ, stáva sa to, že sa za celú sezónu niekto zraní. Zahradník nám taktiež chýbal v ďalších troch zápasoch série proti Martinu. Bol to jeden z našich najproduktívnejších hráčov, vysoký pravák, výborná strela, takže jeho absencia bola cítiť najmä na presilovkách a taktiež v oslabeniach. Pre nás to boli, nieže fatálne straty, ale veľmi citeľné."
Aké pozitívne aspekty ukázal žilinský “mančaft“ v play-off?
"Plusy som videl najmä v tom, že mužstvo išlo, nieže na hranicu svojich možností, ale 90 percent kádra išlo za hranicu svojich možností. Toto vidím ako najväčšiu devízu pre chalanov do budúcna. Zápasy boli veľmi náročné, vyrovnané, ak nerátame ten posledný, ktorý nám absolútne nevyšiel a je škoda, že ich nebolo viac. Tie tri zápasy boli tak náročné a nádejam sa, že toto bude pre chalanov štartovací bod. Želám im, aby takýchto ťažkých stretnutí odohrali čo najviac."
Môžeme už teraz povedať, že niektorí z týchto chalanov skončia v extraligovom tíme? Ukázali, že majú parametre na najvyššiu súťaž?
"Dúfam v to. Treba však trošku trpezlivosti zo strany extraligových tímov. Nevieme, čo bude v nasledujúcej sezóne, či sa obmedzia počty legionárov. Ak sa obmedzia, tak bude väčší dopyt po slovenských hokejistoch. Na jednej strane sa bojím, že po nich siahnu extraligové kluby, no na druhej strane im to nesmierne prajem. Nech si chalani vyskúšajú, čo je to vyšší level, pretože extraliga je niekde inde."

Hovorí sa o konci ikony žilinského hokeja. Čo sa vám vybaví pri mene Peter Húževka?
"Napadajú mi roky, keď sme spolu ešte hrávali. Ďalej celá jeho kariéra, ktorá je úžasná, veď v Českej republike dosiahol veľké veci. Naozaj si môžeme veľmi ceniť, že sa rozhodol ešte pokračovať v hokeji po návrate domov. Na tej každodennej práci tréningov a aj v kabíne bolo vidieť, že pri mladíkoch omladol. Naozaj, on bol osobnosť do kabíny aj na ľad. Išiel príkladom pre mladých chalanov, klobúk dole pred ním. Treba si ho vážiť a urobiť všetko pre to, aby sa Peter Húževka zapracoval do štruktúr žilinského hokeja."
Po poslednom zápase sezóny bolo počuť chalanov z kabíny, ako sa ho snažili prehovoriť ešte na jeden rok. Neskúsi zalobovať aj hlavný kouč?
"Chalani ho hecovali, pretože Peter sa cítil dobre. Má však dlhodobé problémy s kolenom, ktoré nie sú jednoduché. Treba pri tom myslieť aj na kvalitu jeho ďalšieho života po hokeji. Ešte minimálne rok by však bol v prvej lige mimoriadne platným hráčom. Treba dať tomu trochu čas a potom ho začať lámať (úsmev)."
Zmluvu máte ešte na rok. Pokiaľ všetko prebehne hladko, ostanete pri žilinskom hokeji?
"To neviem. Ak príde nový majiteľ, tak asi bude mať svoje predstavy. Predpokladám, že bude absolvovať rozhovory s ľuďmi, ktorí sú zazmluvnení. Ak sa naše predstavy zídu, ja budem rád, že môžem pokračovať."
Svet teraz zažíva krízu súvisiacu so šíriacim sa vírusom. Ako teraz trávi čas hlavný kormidelník vlkov?
"Beriem to dosť vážne a mám rešpekt. Dcéru máme v Belgicku, syn je v Košiciach a nie je to pre nás doma jednoduchá situácia. My so ženou sme doma, odsúdení na konferenčné hovory. Momentálne sa absolútne vyhýbam verejnému životu. Trávim čas najmä pred notebookom a televízorom. Ak sa to dá, tak treba momentálne čas tráviť doma."
Nemali ste možnosť rozlúčiť sa s fanúšikmi, keďže posledný zápas bol bez prítomnosti divákov. Čo by ste im chceli odkázať?
"Toto ma mrzí najviac. Vieme, že fanúšikov na hokej nechodilo najviac, čo je pre mňa nepochopiteľné. Spravilo sa tu to, po čom sa dávno volalo. Tieto veci nastali a neviem, či je to otázka iba výsledkov. Keď sa pozrieme k našim západným susedom, tak Pardubice boli posledné a na hokej tam chodilo niekoľko tisíc ľudí. Nebude to teda asi iba v tom. Ľudí, ktorí chodili, si naozaj veľmi vážime.
Najmä, aj z hľadiska Petra Húževku, pre ktorého, ak to bol posledný zápas, tak si zaslúžil, aby to bolo pred divákmi. Žiaľ, nevyšlo to. Našim fanúšikom, ktorí nám zostali verní, by som však chcel touto cestou poďakovať za podporu a nádejam sa, že žilinský hokej im pripraví ešte veľa dôvodov na radosť."