Na Slovensku, ale i vo svete zúri Covid-19. Je jedna vec, ktorá sa ale nedá obmedziť ani zakázať. Nie je možné vydať nariadenie, ktorým zakážeme ľuďom zomierať. Práve v období infekcií sa nedá vylúčiť, že pohrebov bude pribúdať. O tom, ako je možné sa dôstojne so zosnulým rozlúčiť, prípadne za akých podmienok je možné rozlúčku oddialiť, sme sa porozprávali so zástupcom jednej zo spoločností, ktoré prevádzkujú pohrebnú službu, pani Janou Paulíkovou.
(Poznámka: Mesto Žilina obnovilo tento týždeň účasť rečníkov pri občianskych pohreboch.)
Deti majú rôzne sny, chcú byť kozmonautmi, prezidentmi, ale nepočul som, že by niekto chcel byť majiteľom pohrebníctva. Ako ste sa dostali k tejto práci?
- Bola to úplná náhoda, ako som sa dostala k tejto práci. Bolo to v roku 1994 bývalým majiteľom, prosto som využila príležitosť. Ponúkli mi to, tak som to vzala a dnes som konateľka a majiteľka.

Aké služby poskytujete občanom, čo všetko dokážete pre nich zabezpečiť v prípade úmrtia?
- Sme schopní zabezpečiť celý pohreb. Od prebratia zosnulého až po skončenie pohrebu. Preberie sa zosnulý, urobia sa úmrtné listy, dohodneme termín, vyrobíme parte, zabezpečíme oblečenie zosnulého, výber rakvy, až po pochovanie do zeme, prípadne kremáciu.

Čo urobiť, keď nájdeme napríklad ráno svojho príbuzného mŕtveho?
- Treba volať na č. 155. Lebo musí prísť niekto skonštatovať smrť a oni potom zavolajú koronéra.
Koronér, to nejako súvisí s koronavírusom?
- Nie, to je špeciálny pojem pre patológa, resp. súdneho lekára. Ak by bolo podozrenie na koronavírus, tak by sme mali byť upozornení.
Dnes prechádzame aj na Slovensku vážnou infekciou. Čím sú dnes podmienky rozlúčkových obradov iné ako predtým?
- Všetko prebieha po starom, ľudia rovnako zomierajú. Jediný rozdiel je v určitom obmedzení počas smútočného obradu.
V čom spočívajú tie obmedzenia?
- Funguje to tak, že mesto nariadilo obmedzenie na maximálny počet smútiacich na 10 ľudí. Toto sa týka pre interiér domu smútku. Ostatní môžu byť vonku, kde je možné počúvať slovo z reproduktoru. Toto kontroluje, resp. mala by, spoločnosť Žilbyt, ktorá je správcom cintorína.
Keď bude dnu 13 ľudí, prípadne viac, ako vedia, koho majú vyhodiť?
- Je to problém, ľudia sú v emočnom vypätí a niektorí, aj keď sa to nestáva často, bývajú aj agresívni. Dom smútku je mestský, prípadne ten nový je pána Francla, my nemáme oprávnenie ani kapacitu niekoho vyhadzovať fyzickou silou. Mesto Žilina by nám malo vytvoriť podmienky, aby sme svoju prácu – službu mohli vykonávať pokojne ku spokojnosti klientov. Mohla by tam byť prítomná napr. mestská polícia.
Ako je to v prípade pohrebu vonku?
- Tu je odporúčanie max. 15 ľudí, pričom by sa mali udržiavať čo najväčšie rozostupy medzi ľuďmi. Odporúčaná vzdialenosť je 1,5 metra. Rakva musí byť, samozrejme, zatvorená.
Ako prebieha obrad?
- Rozlúčky sú skrátené a obmedzené. Väčšinou nebýva živý hudobný sprievod, ak sa len niekto z rodiny nerozhodne zahrať na husle. Na začiatku zástupkyňa Žilbytu pustí smútočnú hudbu. Potom nastúpi katolícky, evanjelický, alebo oný kňaz, ktorý urobí krátku bohoslužbu, rozlúčku slovom. Deje sa tak, samozrejme, bez svätého prijímania. Problém máme s tzv. štátnymi pohrebmi, lebo mesto sa rozhodlo neposielať nikoho.

Ako je to možné?
- Neviem, oznámili nám to telefonicky, pani Nagyová, že vzhľadom k vírusu z bezpečnostných dôvodov nebude chodiť nik. Nedáva ani hudbu a ani rečníka. Nám nejde o tú hudbu, ale potrebujeme rečníka. Človek si zaslúži dôstojný odchod. Všetci pozostalí musia mať rúška, rečník stojí aj viac ako 3 metre od rakvy aj od nich, tak si myslím, že riziko nákazy je minimálne.
Ako to teda zdôvodnili?
- Nijako, natvrdo nám oznámili, že príhovory robiť nebudú a to bolo všetko. Nie je to dobré, zhodou okolností sme mali minulý týždeň pohreb synovho kamaráta, prišlo celkovo možno 6 ľudí. Povedal mi, že to bolo hrozné.
Kto riadi taký pohreb?
- Nikto. Pri cirkevnom pohrebe to riadi farár, pri svetskom vzniká veľmi zvláštny stav, kedy ľudia očakávajú aspoň pár slov útechy a aspoň spomenutie mena zosnulého. Ľudia len prídu, žiadna hudba, len mŕtvolné ticho. Ľudia sú zmierení s tým, že bude obrad skrátený, zmierení s tým, že musia byť v rúškach a nebude hudobný sprievod. Ale že nik nepovie ani slovo rozlúčky, s tým sa zmieriť nevedia.
Ako reagujú, sťažujú si?
- Áno, ale odnesú si to naši pracovníci. Neviem, či prichádzajú nejaké sťažnosti aj na mesto, možno si povedia, že to už aj tak nemá význam. V iných mestách, kde pochovávame, napr. v Martine, zástupca mesta vždy príde a prihovorí sa pozostalým. Normálne chodia do domu smútku na občianske pohreby. Nemajú s tým žiadny problém.
Kto obsluhuje napr. dataprojektor, prostredníctvom ktorého môžu príbuzní premietnuť fotografie zo života zosnulého?
- Na to je tam prítomný pracovník Žilbytu. On nemá ale kompetenciu riadiť pohreb či prednášať akékoľvek príhovory. On je tam vyložene na zabezpečenie technických podmienok obradu. Vznikajú veľmi trápne situácie, keď tam nie je nik prítomný.
Viete vy túto službu nahradiť za mesto?
- Nie. Nemáme k tomu kompetencie, o zosnulom nevieme nič, tieto údaje má mesto. Nemáme ani pracovníkov, ktorí by sa profesionálne a dôstojne zhostili tohto poslania. Mohli by sme si takého človeka najímať, ale neviem si to v praxi vôbec predstaviť. Musela by si to zabezpečiť rodina, aj dnes môže niekto za rodinu, prípadne niekto z práce zosnulého povedať pár slov.
Stúpol vám počet pohrebov teraz počas koronavírusu? Ako sa chránite?
- Nie, našťastie, zatiaľ nie. Počet je rovnaký. Máme svoje ochranné pomôcky, ktorými sme vybavili našich zamestnancov. Dôrazne dbáme na hygienu a čistotu, používame pri obradoch ochranné rúška.
Ak by rodina chcela odložiť pohreb z dôvodu koronavírusu uložením príbuzného do chladiaceho zariadenia, je to možné? Počul som, že v Čechách tak chce urobiť rodina zosnulej speváčky Evy Pilarovej.
- Nie, u nás to nie je možné. Alebo je, ale len o pár dní. Zákon to rieši v dvoch paragrafoch:
Ľudské pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 24 hodín od úmrtia.
Ak sa vykonala pitva, mŕtveho možno ihneď pochovať; to neplatí, ak bola pitva nariadená v trestnom konaní.
Ľudské pozostatky možno pochovať aj za podmienok uvedených v osobitnom predpise.
Ľudské pozostatky, ktoré sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 14 dní od úmrtia. Ľudské pozostatky, ktoré sú uložené v mraziacom zariadení, sa musia pochovať do 30 dní od uloženia.

Aký je poplatok za prenájom chladničky pre zosnulého?
- U nás je to 15 eur na deň. Za každých 24 hodín.
Je nejaká iná možnosť?
- Áno. Pristúpiť ku kremácii a neskôr pristúpiť k obradu, kde je namiesto tela zosnulého prítomný popol zosnulého. Tento spôsob pripúšťa katolícka i evanjelická cirkev. Už sme mali také prípady. Urna sa vkladala do zeme aj za prítomnosti farára.
Čo by ste odkázali pozostalým?
- Aby boli tolerantní a pochopili isté nutné obmedzenie. Na mesto by som rada apelovala, aby prehodnotilo svoje rozhodnutie a zabezpečilo obyvateľom dôstojný pohreb.
(Poznámka: Mesto Žilina obnovilo tento týždeň účasť rečníkov pri občianskych pohreboch.)
Autor: Ľubomír Bechný