ŽILINA. Len v žilinskom regióne sú ich stovky. Pomáhajú seniorom s nákupmi, rozdávajú rúška pre bezdomovcov, ohrozené skupiny, či ľudí v núdzi. Dávajú psychologické rady na telefóne ako zvládnuť ťažkú situáciu a odpovedajú na otázky o zdraví.
Bez dobrovoľníkov by samosprávy len veľmi ťažko plnili úlohy, ktoré nečakane priniesli tieto týždne. Mesto Žilina i žilinská župa do svojich služieb naverbovali ľudí, ktorí sú ochotní nezištne pomáhať.
Mesto Žilina otvorilo krízové centrum. Pomáha najohrozenejším skupinám obyvateľstva a sústreďuje všetky podporné činnosti pre seniorov, ale aj Žilinčanov v sociálnej núdzi či karanténe, ktorí potrebujú pomoc.
V Žiline podľa údajov z radnice aktuálne žije 20-tisíc seniorov vo veku nad 60 rokov.
"Mnohým z nich pomáha najbližšia rodina, no iným takáto pomoc chýba. Okrem seniorov je množstvo ľudí v núdzi, ktorí potrebujú pomôcť s dennodennými činnosťami. Potrebujú nakúpiť potraviny, drogériu či lieky, vybaviť neodkladnú záležitosť na úrade, vyvenčiť psa alebo sa len potrebujú pozhovárať a upokojiť," konkretizoval zameranie centra hovorca mesta Vladimír Miškovčík.
Stačí málo
Anna je jednou z mnohých dobrovoľníkov, ktorí sa dali do služieb mesta. Pracuje v novovytvorenom Centre dobrovoľníckej psychologickej podpory. Hodinu denne je pripravená odpovedať na psychologickej telefonickej linke a pomáha tiež dvom seniorkám s nákupmi.
Tvrdí, že pomáhanie druhým jej robí obrovskú radosť. „Mám v živote to šťastie, že mám všetko čo potrebujem. Uvedomujem si, že nie každý to tak môže mať a sú ľudia, ktorí sú sami a možno nezvládajú túto situáciu a nemá im kto pomôcť. Som hrdá, že vznikla v Žiline táto iniciatíva, a že môžem byť jej súčasťou,“ rozhovorila sa o motivácii ponúknuť svoje skúsenosti.
Mesto Žilina je na pokraji ekonomickej krízy. Pre koronavírus príde o milióny Čítajte Poznamenala, že hneď prvé stretnutie so staršou ženou, ktorej pomáha s nákupmi, bolo pre ňu čarovné a utvrdilo ju v presvedčení, že to, čo robí, má veľký zmysel.
„Prekvapila ma jej otvorenosť, keď mi so slzami v očiach hovorila o svojich pocitoch strachu o syna, ktorý je v zahraničí. Veľmi ju trápilo, že nemôže byť so svojou vnučkou. Bola rada, že som prišla a veľmi mi ďakovala za pomoc, aj keď ja som mala pocit, že si toľkú vďaku ani nezaslúžim. Veď som jej len doniesla chlieb a spýtala sa jej ako sa má. Niekedy stačí naozaj málo, len doniesť nákup a prejaviť ľudský záujem,“ vyznala sa Anna.
Jej kolegyňa z dobrovoľníckych radov Petra sa do dobrovoľníckej služby dala potom, ako ju kríza odstavila od jej práce, no potrebovala robiť niečo, čo dáva zmysel.
A tak aj ona chodí medzi seniorov a pomáha im s nákupmi. „Zaberie mi to maximálne hodinku. Aj s debatkou medzi dverami. Dostala som krásny zoznam vecí, čo mám nakúpiť. Poctivým písaným písmom som mala krásne vysvetlené čo, a ako mám kúpiť. A na konci bolo “kúpte niečo aj sebe”,“ opisuje Anna svoju skúsenosť a dodáva, že 90-ročný deduško sa skoro nahneval, keď zistil, že nič si pre seba z obchodu neodniesla.
