Sezónu majú predčasne za sebou aj basketbalisti BK Slávia Žilina, ktorí kvôli situácii s vírusom nemohli okúsiť vrchol sezóny. S trénerom žilinských basketbalistov sme sa porozprávali o ukončenej sezóne, v čom sa klub pohol dopredu, či vnímal kritiku na svoju osobu zo strany niektorých fanúšikov alebo ohľadom situácie s mladými hráčmi. Ivan Kurilla sa rozhovoril aj o tom, prečo muselo dôjsť k zmenám v kádri, kto ho potešil a čoho sa obáva v spojitosti s nasledujúcim dianím v športe.
Pán tréner, pred sezónou ste predĺžili zmluvu so Žilinou a chceli ste pokračovať v načatej práci. Avizovala sa vízia budovať klub krok po kroku. Kam sa teda klub pohol po tejto sezóne?
"Snaha bola dopracovať do klubu viacero sponzorov, aby to nebolo len na pleciach Georga Trabelssieho a Juraja Málika. Ku klubu sa pripojili ďalší, či už pán Čuraj, alebo pán Majerský. To je pozitívum, teda budovanie tej akcionárskej časti. Dostali sme sa v tejto sezóne už aj na ranné tréningy do športovej haly, v ktorej aj hráme. To je veľký posun, čo sa týka športovej stránky. Dohodli sme sa s pánom Sirockým na spolupráci v rámci masérstva a regenerácie, ktorý bol k dispozícii na všetkých tréningoch. Tak by to malo v profesionálnom športe byť."
Muži vedú druhú triedu, v Hôrkach však dbajú aj na mládež Čítajte Prejdime teraz rovno k výkonom tímu. Mužstvo zaznamenalo viaceré šnúry výhier i prehier. Čo to spôsobilo?
"Nastával hojdačkový efekt. V úvode sezóny sme mali viacero zápasov v domácom prostredí a boli sme po základnej fáze prípravy dobre pripravení. To, ako sme nastavili družstvo, bolo dobré. Príprava sa pretavila do výsledkov. Následne prišli, žiaľ, aj zmeny. Špaleta do určitej miery nespĺňal to, čo sme si predstavovali. Chýbala mi u neho ambicióznosť. Predsa išlo o mladého zahraničného hráča. Jeho ambície neboli také, aby na sebe pracoval a dostal sa vyššie. Aj potom, keď sme s ním ukončili spoluprácu, sa presunul do neambiciózneho slovinského mužstva, ktoré zo súťaže aj vypadlo. Tu začal hojdačkový efekt. Nového hráča potrebujete zapracovať do tímu a, samozrejme, vyskytli sa aj zranenia. Po jeho odchode sme cestovali do Spišskej Novej Vsi v zostave, ktorá bola oklieštená a, prirodzene, prišli aj prehry.
Potom zas prišla víťazná séria, doplnili sme káder o Woodsa a Basabeho. Cítili sme, že pod košom sme sa potrebovali vystužiť, keďže aj iné tímy vyzerali na sklonku januára pomerne silne. Každý nový hráč si vyžaduje zapracovanie do kádra. Boli zápasy, kedy sme dokázali vyhrať ťažké stretnutia na palubovkách súperov alebo doma s Interom. Ťažko však niečo hodnotiť, keďže hlavná časť súťaže sa neodohrala. Tou je play-off a k tomu sme sa nedopracovali práve pre situáciu v štáte s súvislosti s koronavírusom."
Žilinskú kostru tvorila dvojica Rožánek - Merešš. Čo ukázalo toto dobre zohraté duo v tejto sezóne?
"Hlavne úvod bol z ich strany dobrý. Obaja kombinujú školu s basketbalom a nikdy to nie je úplne ideálne. V momente, keď riešite aj štúdium, tak aj my musíme robiť nejaké ústupky pri skúškach, zápočtoch a podobne. Keď to zoberiem komplexne, tak úvod bol dobrý. Myslím si, že aj príprava tomu napomohla. Potom prišla ich nominácia do reprezentácie, čo je istý výsledok ich progresu. Z tohto pohľadu je to dobrá vizitka. Po reprezentačnej pauze prišli obaja ubití. Bolo na nich vidieť, že pocítili rozdiel medzi ligou a reprezentáciou. Viac-menej sme ich po zrazoch dávali po mentálnej stránke dokopy. Bola to pre nich veľmi dobrá skúsenosť. Merešš po príchode z reprezentácie mal zdravotné problémy a zápas s Levicami hral so sebazaprením, zápas vo Svite nehral spolu s Basabem. Ešte predtým, než sme sa dozvedeli, aká bude teraz situácia, sme mu dali voľno, aby sa dal zdravotne dokopy. Ak ste zdravý a trénujete, tak je všetko v poriadku. Robo je stále pripravený po zdravotnej stránke. Vie udržať svoj zdravotný stav v kontinuálnom stave. Nevypadával z tréningu, ak vypadol, tak kvôli škole."
FOTO: Pre Žilinu sa sezóna skončila. Kapitán dúfa, že tu po ňom niečo ostalo, Škorvánek bude čakať Čítajte Pri Hofericovi sa rátalo, že asi bude väčšou posilou ako reálne bol. Od Tota sa asi tiež čakalo viac...
"Keď sme stavali družstvo na začiatku sezóny, tak sme chceli zahraničného hráča. To sa podarilo, bol ním Dickson. Následne európskeho pivota, to bol Špaleta. Potom Slováka, ktorým bol Merešš a ideálne bolo mať ešte jedného Slováka, čo sa podarilo riešiť v podobe Hofericu. Áno, očakávali sme viac. Ten priestor dostal a bolo vidieť, že už má určitý vek. Podľa môjho názoru mal problém presadiť sa proti americkým hráčom iných tímom. Lukáš bol prínosom z pohľadu skúsenosti, ktorú predal mladým chalanom predovšetkým v tréningu. Pohľad na neho by sa dal rozdeliť na športový a ľudský. Z pohľadu výchovy mladých hráčov v tréningu alebo prvej lige, tak tam výrazne dopomohol etablovať sa mladíkom v seniorskom basketbale.
U Olivera Tota bola najväčšia nevýhoda v tom, že neabsolvoval letnú prípravu, keďže mal ambíciu hľadať angažmán mimo Slovenska. Je to prospešné, pretože všetci slovenskí hráči by mali mať ambíciu hrať mimo Slovenska. Tí, ktorí nemajú, nie sú správne nastavení. Bol tu však opačný efekt a Oliverovi letná príprava chýbala. Prišiel na zápas s Lučencom, ktorý sme vyhrali o bod po predĺžení a výraznou mierou prispel k tomuto výsledku. Šťastie, že v zápase bol k dispozícii, pretože Wiggins si roztrhol stehenný sval a zranil sa tiež Jeftič. Nakoniec sme stretnutie vyhrali so štvoricou Slovákov a Dicksonom pod košom proti legionárskemu tímu Lučenca. Nastali polemiky smerom ku Slovákom. Ja sa nad tým pousmejem, pretože ak si pozrieme minutáž Tota, Merešša a Rožánka, tak je jasne vidieť koľko priestoru dostali. Áno, boli tu aj mladí hráči, ale musia spĺňať určité výkonnostné požiadavky. Preto sme aj vytvárali mužstvo v prvej lige. Tot sa snažil dobehnúť chýbajúcu letnú prípravu v tréningu. U neho je veľký potenciál, pretože na Slovensku nemáme rozohrávača jeho výšky. Postupne sa zapracoval a bolo to pre neho jednoduchšie v tom, že vedel, do akého prostredia prichádza."
Keď sme už načrtli mladíkov, čo im chýba, aby sa uchytili v najvyššej súťaži?
"Pracovitosť z ich strany na tréningoch bola. Pochopili, že musia. Chceli sme to nastaviť tak, že obetujeme nejakú časť financií, aby mali možnosť hrať prvú ligu a vyhrať sa. Béčko nám slúžilo aj na to, aby sa hráči dali po úraze dohromady. Dôležité je, že musíme pripravovať hráča v juniorskej kategórii komplexne. Za posledné roky si pamätám množstvo hráčov, ktorých som viedol. Prichádzali oveľa lepšie pripravení z pohľadu mentálneho, fyzického, taktického aj basketbalového. Je tam množstvo atribútov, ktoré musí hráč spĺňať. Možno je to teraz aj generáciou, aby som nevravel, že je to len chyba systému na Slovensku. Ďuriš s Pažickým dostávali priestor, keď nám niekto vypadol. Bolo vidieť, že je to nad rámec ich basketbalových schopností. Chce to však čas, všetko má určitú postupnosť.
V roku 2006 som mal v reprezentácii do 18 rokov Richarda Körnera, ktorý teraz hrá za Inter. Na Majstrovstvá Európy sa dostal ako trinásty hráč. Dnes je kapitánom reprezentácie. Pýtam sa, kde je generácia hráčov, ktorí boli v tom výbere pred ním. Bola tam plejáda hráčov, ktorá už dnes nehrá basketbal a bol v nej veľký potenciál. Tu je vidieť, ako je na tom systémovo slovenský basketbal. Hráči, ktorí dnes mali tvoriť gro reprezentácie, už nehrajú basketbal a živia sa niečím iným. Tým som chcel povedať, že z hráča, ktorý bol trinástym, sa stal reprezentant, ale musí na sebe poctivo pracovať. Mladí chalani teraz nemusia spĺňať atribúty, ktoré som vymenoval, pretože raz hrať extraligu budú, keďže je nedostatok slovenských hráčov. Naša rezerva sa dostala do nadstavby, no mala len jedno víťazstvo. Nerobili sme prvú ligu preto, aby sme tam hrali na výsledky, no ak v prvej lige dosiahnu z ôsmich zápasov jedno víťazstvo, tak ich samotná kvalita musí ešte rásť a to na tréningu. Nie sú pripravení, aby nastupovali tak, ako si to niektorí fanúšikovia mysleli. Musia ešte veľa trénovať. Ak v tréningu ukážu, že sú schopní, v zápase šancu dostanú."
Závisí vyťaženie mladíkov do určitej miery aj od ambícií klubu?
"Bolo veľa kritiky, že majú hrať viac, no všetko je to o nastavení smerom k ambícii klubu. Osem družstiev v lige vyhlásilo, že chce hrať o prvú štvorku. Tento rok bola súťaž vyrovnaná, každý s každým dokázal vyhrať. Veľakrát boli rozdiely od druhého po siedme miesto v rozmedzí jedného bodu. Aj klub si musí nastaviť cieľ a tým bolo vyššie umiestnenie. To si vyžaduje kvalitu hráčskeho kádra. Úlohou trénera je, aby spojil výsledok s hraním mladých hráčov, čo je veľmi zložité, ak je kvalita mladých Slovákov oproti minulosti veľmi slabá. Mali možnosť vidieť, na čom musia ešte veľmi, veľmi popracovať v tréningovom procese. Spomeniem ešte aj Turzu, ktorého som viedol v reprezentácii. V mládežníckych kategóriách hral na zlom poste. On rozohrávačom nebude, pretože v mládeži nebol k tejto pozícii vedený. Veľakrát sa u mládežníkov spraví chyba, že sa im zle určí pozícia v kadetoch a junioroch. To isté je aj Pažický, ktorý nie je štvorka, ktorú hrával v mládeži. V seniorskom basketbale musí hrať pozíciu tri. Dvojku, teda pozíciu strelca - rozohrávača hrať nemôže, pretože to si vyžaduje čítanie pick and rollu, situácie na ihrisku a on nemá periférne videnie na takej úrovni. Štvorka nie je preto, lebo nemá na to výšku ani váhu. Tu som chcel len ozrejmiť, že v mládeži treba myslieť na budúcnosť pozície, ktorú bude hráč hrať a nie len v krátkodobom horizonte. Je to celoslovenský problém.
Bytčiansku odchovankyňu zaviedla hádzaná do Trenčína Čítajte Tohtoročný vývoj našich mladých bol dobrý. Samozrejme, klub si môže nastaviť filozofiu, že budeme hrať o ôsme - deviate miesto. Hráči tu budú len dvaja, traja zahraniční. Pri nastavení súťaže sa však nedostanete ďalej ako na ôsme miesto. Je otázkou, či ľudia, ktorí financujú basketbal, toto chcú. Ak to chcú a dajú do toho peniaze, tak potom môžu mladí hráči dostať priestor aj tridsať minút. Nemôžete však potom očakávať výraznejší výsledok. Sú to dve nádoby, ktoré sa nedajú spojiť v tejto dobe kvality slovenských mladých hráčov, ktorí prichádzajú z mládežníckych kategórií. Keď však porátame minúty Slovákov v iných tímov a našej trojice Tot – Merešš - Rožánek plus Hoferica v istých pasážach, tak si dovolím povedať, že sme oproti iným klubom patrili s Levicami a Interom k tímom, ktoré dali Slovákom pomerne veľký priestor."
Rozobrali ste situáciu do hĺbky, čo je dobré, pretože sa kvôli tomuto valila kritika na vašu hlavu najmä na sociálnych sieťach od niektorých ľudí. Vnímali ste tlak na svoju osobu kvôli nedostatku príležitostí pre mladých hráčov?
"Som zvyknutý na tlak z minulosti, keď som trénoval euroligový Ružomberok. Kto pozná moju robotu, tak vie. Do Lučenca som priviedol mladého Pipíšku, ktorý sa svojej šance chopil a bol dobre nastavený od mládeže. Ukázal v tréningu, že hrať môže a v priebehu sezóny nastupoval v základnej zostave. Ďalším takým je Baldovský a ďalší hráči, ktorí prešli mojimi rukami v extralige. Smerujem k tomu, že kvalita slovenských hráčov padá z roka na rok.
Áno, každý by už chcel koučovať a rozhodovať. Myslím si, že sme odviedli v klube veľmi dobrú robotu v rámci mladých hráčov. Spravili sme systémové kroky, aby sme mladým pomohli. Ak sa však rozhodne skupina ľudí, ktorí dávajú do basketbalu financie, že chce hrať na dvoch zahraničných a Slovákov, tak sa to môže tak spraviť. Dnes na rovinu poviem, že ak by sme hrali len so Žilinčanmi, tak osobne nevidím v žilinskom basketbale v budúcnosti hráčov, ktorí by mohli vojsť do prvého tímu. Teraz nechcem kritizovať prácu pána Iljaška a ďalších ľudí, ktorí v Žiline pracujú pre basketbal. Ich prácu, aj prácu Bohdana Iljaška si neskutočne vážim. Má veľmi ťažkú situáciu. Musí vybavovať haly a je to pre mňa nepredstaviteľné, aby trénoval zakaždým v inej hale a musel za tieto haly ešte platiť. Reprezentuje predsa mesto a z pohľadu iných žilinských klubov je toto pre mňa nemysliteľné a je to utópia. Na Slovensku už nie sú športové triedy. Kde sa vytratili? Za tie roky sa slovenský basketbal dopracoval do stavu, že v ňom nie je kvalita."
Nie je to otázka aj smerom k samotným hráčom?
"Presne! Je to aj otázka na hráčov, koľko tomu obetujú. To je rozdiel medzi generáciou dvadsať rokov dozadu a teraz. Vidím to aj ako reprezentačný tréner. Viem si porovnať, čo bolo v reprezentácii v minulosti a teraz. Je to rapídny úpadok kvality. Je to výsledok toho, kde sme to dopracovali s mládežou za posledné roky, aj nastavenia zo strany štátu. Snažili sme sa to v Žiline vykompenzovať prvou ligou, aby mali chalani prax. Je však rozdiel, keď hráč hrá na tréningu proti Woodsovi alebo Basabemu alebo, keby mal hrať proti svojim rovesníkom. Chcem tým povedať, že aj na tréningu hráč rastie a ak nebude mať konkurenciu, tak sa nikam nepohne. Preto, keby sme si povedali, že ideme hrať len so Slovákmi, tak rast hráčov bude minimálny.
Uvediem ako príklad aj Kubalu, ktorý bol reprezentačný shooting-guard (pozícia dva pozn. autora) a prišiel z Bánoviec. Prišiel študovať do Žiliny, no nevedel skombinovať školu s basketbalom. V októbri sme upustili od tréningov a sústredil sa len na školu. Niekedy hráči študovali, hrali basketbal a zvládali to. Uvediem príklad, ktorým je Žilinčan Ján Závodný (bývalý hráč Žiliny a v súčasnosti sekretár BK Slávia Žilina, pozn. autora), vyštudovaný inžinier. Popri škole hral aj basketbal a vtedy boli iné požiadavky oproti dnešku. Keď to dokázal on vtedy, tak si položme otázku, prečo to hráči dnes nedokážu. Som veľký zástanca toho, aby mladí hráči hrali, ale musia prísť aspoň čiastočne pripravení."
Občas sa frajerky sťažujú. Koleno a Gábor mávajú šesť tréningov týždenne Čítajte Pod košom sme videli trojicu Basabe – Dickson - Woods. Ako hodnotíte výkony tohto amerického tria?
"Dickson prišiel na sklonku prípravy, pretože mu nevyšiel angažmán v druhej lige v Turecku, kde nedostával peniaze a priestor. Bola to liga nad jeho sily. Chceli sme ho na začiatku sezóny, ale nedohodli sme sa po finančnej stránke. Potom pochopil, že je dobré vrátiť sa do prostredia, ktoré pozná. Sme radi, že sme na začiatku ligy dokázali mať DeAndreho k dispozícii. Dickson má na zahraničného hráča veľmi dobrú povahu. Mal určité zdravotné problémy s kolenami, ktoré si nesie ešte z univerzitného basketbalu. Práve teraz je možno obdobie, kedy si to musí vyriešiť, keďže má viac času a je na ňom, ako k svojmu telu pristúpi.
Woods a Basabe došli v priebehu sezóny. Mali sme v hre aj iné alternatívy, ktoré by teraz nebolo správne menovať. Basabe bol rýchla voľba, pretože prestup sa vedel rýchlo zrealizovať. Má veľký potenciál, ale ako hráč má aj mentálne výkyvy. V zápasoch proti Interu ukázal, že má ťah, má strelu a v rámci financií ukázal slušný potenciál. Chceli sme hrať v podkošovom priestore so štyrmi hráčmi, preto sme riešili tieto príchody. Všetko bolo smerované k play-off."
Pozrime sa teraz na pozíciu rozohrávačov. Tam ste sa opierali najmä o Douga Wigginsa.
"Keď to zoberieme z pohľadu rozohrávačov, tak tam hrával aj Robo Rožánek. Robo je však skôr klasickou dvojkou, teda shooting-guardom, čo je jeho lepšia pozícia. Boli zápasy, kedy musel na pozícii rozohrávača odohrať nejaké zápasy a nebolo ich málo. Wigginsa sme brali v čase, keď sme nevedeli, že príde Tot. Wiggins ukázal, že už má skúsenosti a kvalitu. K nemu sa neskôr pripojil Tot. Samozrejme, nie všetci boli vždy v poriadku a keď nám niekto z týchto troch vypadol, tak dostával šancu aj mladý Ďuriš. U neho sme pracovali, aby vedel riadiť hráčov. Je však rozdiel riadiť hráčov v prvej lige a hráčov, ktorí už majú niečo za sebou. Bola to pre neho veľmi dobrá skúsenosť."
Ste spokojný s výkonmi krídelníkov Jeftiča a Sappa?
"Sappa sme brali ako kvalitného strelca. Ukážka toho bola už príprave, keď sme porazili Opavu a práve on rozhodol. Keby bol Sapp zdravotne v poriadku, tak by tu ostal a bol by nosným hráčom tímu. Málokto videl, že Sapp mal zdravotný problém, ktorý si doniesol a snažili sme sa ho riešiť. V úvode sezóny sa to stabilizovalo, no čím sezóna bola dlhšia a hralo sa systémom streda - sobota, tak Sapp mal väčšie problémy. Jeho komplikácie sa týkali nervu, ktorý prechádzal z chrbtice do nohy a jeho pohyb bol strašne obmedzený. Využívali sme fyzioterapeutov, aby sme mu dokázali od jeho bolesti uľaviť. Došlo to do takého štádia, že sme si sadli a povedali sme si, že takto to ďalej nepôjde. Blížili sme sa k play-off a tam by to jeho noha určite nevydržala. Preto sme sa s ním museli rozlúčiť, aby sme na toto nedoplatili. Bola to spoločná iniciatíva. Boli zápasy, ktoré sme vyhrali jeho zásluhou. Šiel domov a nohu si dáva do poriadku.
Jeftiča sme chceli ako hráča, pretože je Balkánec. Boli situácie, pri odchode Špaletu, keď zaskakoval na pozícii štyri. Mal svoje okamihy, aj strelecké, aj herné. Kým sme boli zohratí, bolo ho cítiť. Keď prišli noví hráči, tak sa každý hráč musí tomu prispôsobiť. S Jeftičom, z pozície prístupu a pochopenia pozície v tíme, problém nebol. Sú situácie, kedy vedel dať 15-16 bodov a boli zápasy, keď mal päť, šesť otvorených striel a nepremenil ani jednu. V športe sú aj takéto dni."
Rožánek a Merešš majú zmluvy na ďalšiu sezónu. Je to v súčasnej situácii veľmi predčasné hovoriť, ale ktorých hráčov uvidíme v ďalšej sezóne v drese Žiliny?
"Po takejto situácii ťažko povedať, ako sa k tomu postavia sponzori. Dnes poobede (rozhovor bol realizovaný 16. marca, pozn. autora) majú zasadanie. Dnes každý zachraňuje vlastné firmy. Nikto nevie zodpovedať, či to prejde o tri týždne alebo o mesiac. Šport a kultúra bola prvá na odstrel, pretože to nie je nevyhnutné pre život. Druhé šlo školstvo, ktoré tiež teraz nie je prioritou. Funguje výroba, potraviny, lekárne, ktoré musia fungovať. Je ťažké povedať, čo bude. Je otázne, ako sa k tomu postavia ľudia, ktorí do toho dávajú peniaze. Vrcholom malo byť play-off a mali sme dostatok času, vyladiť potrebné veci. Merešš a Rožánek majú veľkú výhodu, že podpísali zmluvu na dva roky a môžu popri štúdiu hrať basketbal v rodnom meste. Plne si to uvedomujú. Chceli sme riešiť Dicksona pre budúcnosť, ktorý sa osvedčil ako hráč aj človek. S ním sme chceli rátať. Ak sa táto situácia upokojí, tak verím, že sa týmto smerom budeme uberať."
Prekvapená trénerka a jedenástkový harcovník Čítajte Celý svet teraz zažíva náročnú situáciu v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Ako trávi čas hlavný kormidelník BK Slávia Žilina?
"Mal som v pláne ísť do Španielska, do Barcelony, kde som mal byť súčasťou tímu, ktorý vedie Svetislav Pešić (tréner FC Barcelona, pozn. autora). To sa momentálne nepodarí. Teraz je čas sledovať trendy v basketbale. Utrieďujem si materiály, venujem sa veciam, ktoré nemám možnosť cez sezónu robiť v súvislosti s basketbalom, keďže internet ide. Nie je to ľahká situácia. V piatok večer sme riešili ukončenie zmlúv s americkými hráčmi, pretože sme počuli slová prezidenta USA Donalda Trumpa o tom, že budú prijímať určité obmedzenia. Viete si predstaviť, v akej situácii tí hráči boli a čo sme ako klub zažívali. Práve dnes sa podarilo všetkým dostať domov. O to viac nás teší, že sme zvládli túto časť, pretože to bolo nesmierne náročné. Ja som sa vrátil domov v sobotu večer. Tento čas už využívam na sledovanie nových trendov v basketbale. Snažím sa byť zodpovedný voči ostatným. Musíme sa chrániť, toto nie je jednoduchá situácia. Pripravujem taktiež reprezentačné mužstvo do 20 rokov a nad týmto rozmýšľam. Mali sme vybavené prípravné zápasy do Švédska, Poľska a Maďarska, čiže sme mali nastavené medzinárodné prípravné zápasy. Majstrovstvá sú na pláne v Gruzínsku v júli, tak uvidíme, či sa vôbec uskutočnia."
Mužstvo sa nestihlo rozlúčiť s fanúšikmi. Čo by ste im touto cestou chceli odkázať?
"Chcem sa im poďakovať. Zdravé jadro, ktoré tam je, bolo pri nás v zlom aj v dobrom. Je mi ľúto, že sme pre nich nemohli pripraviť záver. Nachádzali sme sa na piatom mieste v tabuľke a mali sme zápas k dobru. V podstate sme s trinástimi prehrami boli narovnako s tretím Lučencom. Bolo by to veľmi zaujímavé pre divákov aj pre nás. Celá základná časť je prípravou na to, akým spôsobom bude mužstvo nastavené na play-off. Škoda, že sme sa k tomuto nedokázali dopracovať. Mrzí ma to najmä kvôli našim fanúšikom, ktorí s nami vycestovali aj na vonkajšie stretnutia. Postupne sa tu vybudoval fanklub, ktorý má kvalitu, ľudí, ktorí majú srdiečko pre basketbal, a to ma najviac teší. Snažil som sa spraviť všetko pre to, aby sme sa na play-off nastavili. Aj keď sme prehrali o jeden bod s Levicami, tak som veril, že do play-off budeme nachystaní. Že tam ukážeme, že správne trénujeme a že pre fanúšikov zabojujeme o čo najlepší výsledok. Bohužiaľ, nedokázali sme sa tam dostať práve pre situáciu, ktorá nastala na celom svete. Verím, že v ďalšej sezóne takáto situácia nenastane. Nech si naši fanúšikovia teraz oddýchnu a pripravia sa na ďalšiu. Chcem im ešte raz veľmi poďakovať."
