Počet obyvateľov v Hôrkach neďaleko Žiliny sa pomaličky blíži k tisícke. Napriek tomu, že OFK Hôrky v II. triede ObFZ Žilina súperí s väčšími a početnejšími obcami, na futbalovom poli sa mu úspešne darí konkurovať im. Po jesennej časti patrí Hôrčanom vedúca pozícia v tabuľke.
„Hôrecký futbal je našou rodinnou tradíciou. Otec robil pri futbale. Pamätám si, že keď som bol chlapec, otec ako obuvník opravoval doma kopačky. Potom robil murára, tak staval aj šatne. Ja som odmalička hrával, neskôr som robil pokladníka či vedúceho tímu pri dorastencoch. No potom ma chalani prehovorili, aby som zobral mužov,“ začína rozprávanie Stanislav Marušák, kľúčový človek hôreckého futbalu. Skalní si iste pamätajú aj Stanislavovho brata Jána, ktorý dlhé roky robil vedúceho mužstva. Žiaľ, do futbalového neba sa pobral skoro, už ako 54-ročný.
Prečítajte si tiež: Májová vyhliadka Fortuna ligy, amatérske súťaže rátajú s najhorším scenárom Čítajte Zodpovednosť a poctivosť
Seniorské A-mužstvo prevzal na jar 2011, v čase, keď mu hrozilo vypadnutie z druhej triedy. V súťaži sa Hôrky udržali a o štyri roky dokonca oslavovali majstrovský titul. V klube sa však udiali viaceré zmeny a od sezóny 2017/2018 pôsobia Hôrčania opäť v druhej najvyššej oblastnej súťaži.
„Pred aktuálnou sezónou sme doplnili káder. V minulosti niektorí hráči odišli do iných klubov, ale vrátili sa a pridali sa ďalší, napríklad zo susednej Bitarovej. Takí, čo mali chuť hrať. Našli u nás útočisko, hoci mohli hrať v Bitarovej, veď tam chcú hrať vyššie. U nás si však dostatočne zahrajú, tak sa nám podarilo dohodnúť, trošku takto s Bitarovou spolupracujeme. Teší ma, že majú záujem hrať za Hôrky. V minulosti bolo niečo také nemysliteľné, u nás nikdy nehral chlapec z Bitarovej. Veď to bolo susedské derby. A teraz mám troch, ktorí sú v základe. Počas zimnej prestávky pribudol ďalší,“ približuje Stanislav Marušák.
Na príchodzích, rovnako ako na ďalších svojich zverencoch, si cení poctivosť a zodpovednosť: „Kedysi bol o futbal väčší záujem, chlapci za ním viac išli. Pomaly sa bili o dresy. Dnes to tak už nie je. Dáte im všetko a niektorí často ani nie sú schopní zavolať, že neprídu na zápas. Teraz však máme minimálne desiatku poctivých, skúsených hráčov a to už je základ, na ktorom sa dá stavať. Keď sa k nim pridajú ďalší piati, hoc aj niekto vypadne, už sa s tým dá niečo robiť. Ale musí byť aspoň tých desať poctivých, ktorí už majú niečo odohrané.“
Ujo Stanko
Fungovanie futbalu v Hôrkach postavili na dobrej partii a takmer až rodinnej atmosfére. „Dá sa povedať, že s hráčmi mám taký otcovský vzťah. Volajú ma ,ujo Stanko´,“ usmieva sa manažér OFK Hôrky. „Už som starší človek, ale pri nich sa cítim mlado. Mám ich rád a rád s nimi spolupracujem.“
Prečítajte si tiež: Športové podujatia sú na pláne aj tento rok. Nie je to lacná záležitosť, hovorí Luboš Dupkala Čítajte Ako sám hovorí, v klube je chlapom pre všetko. Okrem manažérskej funkcie zastáva pozíciu vedúceho mužstva aj trénera A-tímu, dokonca perie dresy. „Nemáme svojho trénera, ktorého by sme platili. Obec nám dáva 5-tisíc eur na rok, ale tie smerujeme skôr do mládeže. Futbal sa totiž nedá robiť tak, že budete mať len mužov. Musí byť aj mládež. Ďalšie financie sa spoločne s prezidentom klubu Dušanom Chvíľom snažíme zháňať z iných zdrojov, cez dve percentá či sponzorov. Všetkým sponzorom, ako aj ľuďom, ktorým záleží na hôreckom futbale, patrí veľká vďaka.“
Manažéra klubu mrzí, že minulý rok pre nezáujem mladých zanikol dorastenecký výber. Nepomohlo ani spojenie s Bitarovou. Mládežnícke kategórie tak v Hôrkach opäť naštartovali od najmenších. Momentálne majú v klube dve prípravky a družstvo mladších žiakov: „Venujú sa im tréneri Juraj Hollý, Marián Chovanec a Milan Kuric mladší. Je to paráda, keď cez leto na ihrisku pobehuje 20 – 25 detí.“
Zázemie majú futbalisti na miestnom ihrisku, ktoré majú od obce v prenájme. „Chcem poďakovať Tiborovi Drdákovi, ktorý sa stará o ihrisko. Spolu s mojím synom Michalom ho kosia, polievajú a také ihrisko, aké máme teraz, sme ešte nemali. Všetko si robíme sami, svojpomocne. Akurát keď je nejaká brigáda, prídu pomôcť kamaráti. Je mi ľúto, že sa nájdu ľudia, ktorí neveria, že to robíme len tak, zadarmo. Ale je to tak. Robíme to vo svojom voľnom čase, na úkor svojich rodín aj peňazí. Všetka česť ľuďom, ktorí robia okolo futbalu, len preto, aby futbalisti mohli hrať,“ hovorí Stanislav Marušák.
Okrem mládeže a mužov funguje v Hôrkach aj partia starších chlapov, veteránov, ktorým futbal takisto stále koluje v žilách. „Chodili hrávať celú zimu, každú nedeľu. Najviac som ich narátal 24. Ja už nemôžem hrávať, som po operácii, ale spoločne si futbal užívame. Máme družbu s Vlčkovcami, chodievame hrávať tam aj oni k nám. Hrá sa futbal, pečieme ryby, už je z toho tradícia.“
V príprave stopercentní
Ako sme spomínali v úvode, Hôrkam po jeseni patrí v tabuľke II. triedy prvá priečka. Na konte majú 33 bodov a štvorbodový náskok pred druhým mužstvom, OFK Teplička nad Váhom „B“. „Jeseň hodnotím pozitívne, veď sme prehrali iba dva zápasy. A to sme ešte v Tepličke vôbec nemuseli prehrať. Mali sme na to, aby sme tam získali minimálne bod. Napokon nám však ušli, dve minúty pred koncom sme dostali gól. Teplička nás asi bude ešte trápiť. Uvidíme, aké budú mať ambície, či budú chcieť postúpiť. Ale podľa mňa áno,“ myslí si Stanislav Marušák.
Prečítajte si tiež: Kariéru ligového hráča mu ukradlo zranenie, do MŠK Žilina sa však po rokoch vrátil Čítajte V polovici januára futbalisti OFK Hôrky začali naberať kondíciu, začiatkom februára prišli na rad prípravné zápasy. Celkovo ich stihli odohrať poltucet: „Hrávali sme v Strážove, kde sme mali vybavené ihrisko. Všetkých šesť zápasov sme vyhrali, s impozantným skóre. Mali sme slabších aj silnejších súperov, z prvej triedy, ba dokonca aj z piatej ligy.“ Dvakrát sa stretli s Babkovom, ktorý zdolali 11:1 a 10:3, Dolný Hričov zdolali 6:1, Trnové 4:0, béčko Bánovej 2:1 a piatoligový Varín 3:2.
V trinástich jesenných stretnutiach nastrieľali Hôrčania neuveriteľných 46 gólov. Iba Ďurčiná je v tejto štatistike lepšia, jej hráči napli siete súperov 48-krát. OFK však opanoval poradie najlepších strelcov, s 20 presnými zásahmi mu kraľuje Jakub Baranovič. „Som veľmi rád, že Jakuba sa nám podarilo udržať. Je radosť mať v tíme takého strelca. Máme dobrý vzťah. Nedávno mi prezradil, že chce hrať už len v Hôrkach, že vyššie ho to neláka. No cesty pána sú nevyspytateľné, tak uvidíme,“ dodáva Stanislav Marušák s úsmevom.
Trénujú individuálne
V Hôrkach takisto vnímajú momentálnu situáciu týkajúcu sa šíriaceho sa vírusu a čakajú, ako sa vyvinie.
„Vidím to biedne. Netreba sa s tým zahrávať, nie je to sranda. Zodpovednosť musí byť. Dve kolá sú odložené a ktovie, či sa to do mája upokojí. Nevedia to ani odborníci, ťažko budeme my predpovedať. Trénovať teraz nemôžeme, keďže kolektívne športové aktivity sú zakázané. Ale chalanom som povedal, nech individuálne trénujú. Majú na to čas, tak chodia behať. Tí zodpovední však problém s kondíciou nemajú, chodia sami behávať, aj v zime. Mnohí hrávajú aj futsal, takže majú kondíciu. Uvidíme, ako to celé dopadne,“ uzatvára hlava hôreckého futbalu.
