Mladá slovenská speváčka Karin Ann, ktorá v spolupráci s producentom Tomim Popovičom pred necelými dvoma týždňami zverejnila svoj prvý oficiálny singel Ruky preč, by chcela podstatnú časť svojho času podľa vlastných slov venovať ľuďom.
"Ja si myslím, že naša generácia potrebuje viac hlasov. Rada by som bola niekým, koho som nemala ja, keď som vyrastala... Tí umelci, ktorých som mala rada, väčšinou nemali čas alebo možno nemali dovolené byť toľko s ľuďmi, ktorí ich podporujú. Ja chcem svoj čas venovať práve fanúšikom a ľuďom, ktorí o to budú mať záujem a ktorí sa budú vedieť stotožniť s tým, o čom spievam. To sú predsa tiež svojím spôsobom moji kamoši," povedala v rozhovore pre agentúru SITA.
"Zároveň si uvedomujem, že bez ľudí, ktorí moju hudbu podporia, by som nikde nebola. Žiadny umelec by nebol. Preto im chcem dať niečo, čoho sa budú môcť chytiť," dodala 17-ročná speváčka.
Karin Ann na hudbe intenzívne vyrastala. V istom období jej života bola hudba dokonca tým jediným, čo ju držalo nad vodou.
"Hudba bola svojho času pre mňa často tým jediným článkom, ktorý mi, mala som pocit, rozumie a v ktorom som sa vedela nájsť. Pri počúvaní hudby som zvyčajne cítila prijatie a pochopenie, a to chcem byť teraz tým druhým ja. Ak si niekto vypočuje moju pesničku a bude mať pocit, že takto presne sa cíti aj on, tak idem správnou cestou. Chcela by som, aby mal každý človek niečo, čoho sa môže chytiť, ľuďom to často chýba. A chcem im byť oporou aj pokiaľ by mi napísali, že majú nejaký problém a chceli by ho niekomu povedať. Rátam s tým, že ak všetko pôjde dobre, nebudem mať asi priestor odpovedať na všetky pozdravy, otázky a komentáre, ale budem sa o to snažiť v najväčšej možnej miere. Chcem byť s tými ľuďmi, rozprávať sa s nimi a dať im kúsok svojho času," vyznala sa interpretka, ktorá do svojej aktuálnej tvorby podľa vlastných slov vkladá posolstvá upozorňujúce i na mnohokrát tabuizované problémy, ktorým jej generácia často čelí, ako sú dôležitosť mentálneho zdravia, depresie či problém šikany medzi rovesníkmi v školách.
Okrem toho priestor v jej tvorbe dostáva tiež téma body positivity, ktorá začína čoraz častejšie rezonovať aj na Slovensku.
"Dlho som mala problém so svojou postavou a výzorom. To má asi veľa mladých ľudí... Najradšej by sa zobudili, pozreli do zrkadla a boli niekým úplne iným... S tým som posledné roky dosť bojovala. Možno malo vplyv aj to, že som vyrastala viac-menej v športovom prostredí, kde je štandard, že vyzeráte hrozne chudo, až vychudnuto. Ja som taká od prírody nikdy nebola a veľakrát som v tomto smere cítila ten tlak. Posledný rok som sa ale snažila to prekonať a byť sama so sebou spokojná a myslím, že som na dobrej ceste, aj keď ešte nemám úplne vyhraté...," pousmiala sa rodáčka z Čadce.
