Volejbalový oddiel AC UNIZA Žilina získal v úvode aktuálnej sezóny cennú posilu. V jej drese okrem niektorých ďalších skúsených volejbalistov so žilinskou krvou nastupuje aj Martin Jančura.
Dvadsaťdvaročný volejbalista má na konte dva majstrovské tituly s Prievidzou a v poslednom kvalifikačnom cykle pomohol k postupu Slovenska na minuloročné majstrovstvá Európy. Ďalšie extraligové prvenstvá či štarty za národný tím však podľa vlastných slov už nepridá. Napriek mladému veku sa rozhodol ukončiť profesionálnu kariéru. Žilina tak vďaka tomuto rozhodnutiu získala výborného hráča, ktorý má na palubovke stále čo ponúknuť.
V projekte centralizovanej prípravy
Martin Jančura pochádza zo športovej rodiny. Na základnej škole to najskôr skúšal na ľade s hokejkou, zimný štadión však čoskoro vymenil za volejbalovú sieť: „Mám staršiu sestru, ktorá hrávala volejbal. Akosi podvedome som k nemu skĺzol aj ja. Približne päť rokov som bol v Žiline, potom som odišiel na športové gymnázium do Trenčína, kde je Centrum olympijskej prípravy (COP). Tam už som zakúsil profesionálnejšie poňatie športu. Náš tréningový a školský proces mal svoj režim, pripravovali sme sa vtedy na majstrovstvá Európy juniorov. Tam som zažil vstup do vrcholového volejbalu, keďže COP Trenčín hral v extralige.“
Volejbalové Centrum olympijskej prípravy funguje v Trenčíne už viac ako 23 rokov. Jeho cieľom je poskytnúť mladým talentovaným volejbalistom kvalitný tréningový proces a zároveň stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou.
Bičanovú potešili kopčeky, Michaličková vyhrala s požičanými bežkami Čítajte Hoci na tento projekt existuje množstvo rôznych názorov, Martin Jančura ho chváli: „Iste, škola nebola až tak kvalitná, ako mohla byť. Vzdelávací proces bolo potrebné skĺbiť s naším dvojfázovým tréningom, ale aj s tréningmi ostatných športovcov, ktorých sme mali v triede. Zo športového hľadiska sa mi však takáto myšlienka páči. Veľa mi to dalo. Áno, vo volejbale možno stojí za otázku, či má zmysel sťahovať talenty z celého Slovenska, keď ich je naozaj málo. Pre jednotlivé kluby to totiž môže byť likvidačné. Ale stále si myslím, že COP Trenčín je dobrá platforma pre zdokonalenie talentovaných hráčov a hoci neviem presné štatistiky, myslím si, že vychovali dosť úspešných volejbalistov.“
V roku 2016 však mladý Žilinčan opäť menil klubovú príslušnosť. Zamieril do Prievidze, do miestneho VK, ktorý v uplynulých sezónach patrí medzi najlepšie slovenské celky.
Tri roky v Prievidzi
Talentovaný mladík prišiel do kolektívu plného starších, skúsených hráčov. Jeho aklimatizáciu komplikoval aj fakt, že v mužstve s veľkými ambíciami mal pôsobiť ako nahrávač, ktorým sa stal len nedávno. „Tesne predtým, ako som odišiel do Prievidze, som zmenil post. Pôvodne som bol smečiar, no stal sa zo mňa nahrávač. Prvý rok bol pre mňa trošku šok. V tíme bolo veľa zahraničných hráčov s veľkými skúsenosťami. A ja ako nahrávač som ich mal v podstate riadiť, dirigovať na ihrisku. To bolo pre mňa ako mladého, neskúseného nahrávača, ktorý vlastne len začínal, veľmi ťažké. Diktovať 35 až 39-ročným hráčom, ako majú hrať, ako si to ja predstavujem,“ spomína na neľahké obdobie.
