V závere minulej sezóny musel pretrpieť prehru so súperom, na ktorého sa vždy dokáže nesmierne vyhecovať. Zatiaľ čo futbalisti ŠK Gbeľany sa po triumfe 2:0 nad Nededzou tešili z postupu do piatej ligy, brankár domácich Juraj Noga zamieril sklesnutý do šatne. V aktuálnom súťažnom ročníku síce susedské derby nezažíva, verí však, že v budúcom už bude Nededza takisto štartovať v regionálnej lige.
Z útoku do brány
Juraj Noga pochádza z Gbelian a podľa vlastných slov mal k športu vždy blízko: „Odmalička som bol živý, behavý, ťahalo ma to k lopte. Môj starší brat hrával za miestny klub a ja som sa k nemu ako deväťročný pripojil.“
Keď mal štrnásť rokov, bratia sa vybrali do neďalekej Terchovej, ktorá v tom čase hrávala vyššiu súťaž. V brankárskych štatistikách by ste však vtedy jeho meno hľadali márne. Juraj Noga strieľal góly.

„Vždy som chcel byť brankárom. Lenže bol som nízky a aj keď som to skúšal, brána bola pre mňa jednoducho priveľká. Bol som však rýchly, dravý, dával som góly. Takže som hrával v útoku. Po čase sa podarilo obnoviť mužský futbal v Gbeľanoch a nás, ktorí sme hrávali inde, oslovili, či by sme sa nechceli vrátiť. Prišiel som späť a v osemnástich rokoch sa zo mňa stal brankár,“ vysvetľuje Juraj Noga.
Hoci futbalová túžba sa mu splnila, chvíľu trvalo, kým brankárske remeslo ovládol: „Nebolo to náročné, ale musel som si zvyknúť. Keď som začínal s chytaním, nevedel som sa, napríklad, hodiť za loptou do jednej strany. Všetko som sa však postupne naučil.“