Vstal a krokom skúseného futbalového harcovníka si prišiel prevziať ocenenie pre najlepšieho strelca uplynulej sezóny. Ladislav Heiser, hráč Zádubnia, ktoré aktuálne pôsobí v tretej triede ObFZ Žilina, si tak, ako väčšina futbalistov, oblieka radšej dres ako oblek.
Napriek tomu si januárový ples ObFZ Žilina užil. „Rád sa bavím, rád tancujem. Keď oficiality pominuli, motýlik išiel dolu, sako tiež a bavil som sa, akoby som mal na sebe dres,“ prezradil skúsený futbalista.
Domov neodišiel naprázdno, odniesol si spomínané ocenenie určené pre prvého v tabuľke kanonierov. „Individuálne ocenenie určite každého poteší. Teraz to však už tak neprežívam, kedysi som sa z toho tešil viac. Teraz sa už skôr pýtam, prečo ja. Prečo nie niekto mladší,“ zamyslel sa 40-ročný športovec.
Majster Slovenska zo Štiavnika sa chce raz kickboxom živiť Čítajte Žiadna lopta nie je stratená
Ladislav Heiser je odchovancom Hviezdy Zádubnie. V mladom futbalovom veku sa však vybral na skusy a postupne naberal skúsenosti v iných dedinách či mestách. „Ešte pred vojnou som dva a pol roka hrával za Nezbudskú Lúčku. Postúpili sme do piatej ligy. Odtiaľ som odišiel do Martina, potom do Rosiny. A zahral som si aj za Terchovú,“ vyratúva.
Práve na pôsobenie v obci obkolesenej hrdými vrchmi Malej Fatry dodnes rád spomína: „Terchová mi najviac prirástla k srdcu. Bola tam neskutočná partia chalanov, radosť hrať. Od najmladšieho Jurka Vantúcha až po najstaršieho Števa Brežného. Terchovci sú vďační ľudia, veľmi rád na nich spomínam. Bol to taký rodinný klub, predsedu robil Jano Kováč a okolo futbalu sa pohyboval Robo Boženík (starší, pozn. red.). Strávil som tam tri a pol roka a naozaj dobre sa tam hralo.“
Do Zádubnia sa vrátil ako 34-ročný a odvtedy za Hviezdu bojuje v nižších súťažiach. Patrí k oporám mužstva a jeho góly výrazne prispievajú k tímovým výsledkom.
