Na Odkaz pre starostu ste zavesili 570 podnetov. Je na tom verejný priestor v Žiline naozaj tak zle?
- Áno, číslo sa môže zdať vysoké. V tom množstve sa vyskytujú menej či viac dôležité podnety. Niektoré majú možno formu vízie, predstavy o tom, akoby verejný priestor a činnosti s tým spojené mohli byť realizované v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti. Moja aktivita za uplynulé obdobie mi žiaľ potvrdzuje, že verejný priestor v meste Žilina má svoje rezervy, nedostatky. Vo veľa prípadoch si však môžeme za to často my samotní obyvatelia a všetci ostatní, ktorí do mesta dennodenne prichádzajú, prípadne dočasne tu bývajú. Veľa veci sa nahromadilo z minulých volebných období.
Na čo ste najviac citlivý?
- Ľahostajnosť, netolerantnosť, arogancia jeden voči druhému, voči spoločnému majetku či pravidlám. Som názoru, že človek nemusí byť za každú cenu členom združenia alebo organizácie aktivistov, aby dokázal vnímať okolie v ktorom žije. Teraz je moderné prechádzať cez ulicu so slúchadlami na ušiach, s hlavou sklonenou k mobilnému telefónu. Unikajú nám tak podstatné veci. Chceme všetci zelené mesto, no dokážeme si to často predstaviť asi len zobrazené v počítači. Veľa z nás nadáva, aký je v Žiline vzduch a počasie. Dá sa súhlasiť, že je to možno aj 40 rokov. Zvykli sme si. Prečo to však nemôže byť inak? Pýtam sa. Každý z nás podľa uváženia môže aspoň malým skutkom v bežnom živote bez akejkoľvek medializácie svojimi činmi určitou mierou prispieť k rešpektovaniu prírody i seba samých. Nie je potrebné pri každom stretnutí sa vzájomne objať, pri každej návšteve lesoparku objať strom. Postačí napríklad so svojim autom nejazdiť pravidelne po trávniku, nezneužívať parkovacie miesta pre svoj prospech, chovateľ psa rešpektuje toho, čo psa nechová, či cyklista berie na chodníku ohľad na chodca. Samozrejme to platí aj naopak.
Akým štýlom pracujete? Chodíte cielene na výpravy za nedostatkami?
- Mohol by som povedať, že existuje moje know-how. No, samozrejme nič také nie je. Môže mi to niekto veriť, alebo nie, nedostatky cielene nevyhľadávam. Z veľkej časti na ne natrafím náhodou pri činnostiach, ktoré ste spomenuli. Základ je vnímať, pozorovať. Nič viac. Často sa mi stáva, že nový podnet vznikne pri ceste na kontrolu staršieho podnetu. V neposlednom rade sú veci, ktoré som držal v hlave už dlhšie a práve tie sa snažím nahlasovať priebežne.
Zabíjačka i pochovávanie basy. Tradičný Carneval prinesie do Žiliny bujarú fašiangovú zábavu Čítajte Vždy ste boli všímaví, čo sa deje vo vašom okolí?
- V porevolučnom období nastali zmeny, ktoré som už ako dieťa vnímal. Začal som si skladať to pomyselné puzzle. Spoznávali sme viacerí svet. Slovensko i Žilina sa učili, čo ako a kde opraviť, urobiť inak. Keď som pociťoval, že nie je niečo v poriadku, posúvalo ma to malými krokmi práve k tomu, aby som sa ozval či konal bez viditeľnejšej prezentácie. Veľa možností ale v posledných rokoch minulého storočia, či prvých rokoch tohto, nebolo. Neskôr po zmene na radnici sa naskytla nová komunikácia smerom k občanom. Predtým to bolo pre samotné mesto veľmi náročné. Zeleň na ústupe. Vyhrával betón a obchodné centrá. Začal sa potápať šport. Následne vzniklo veľa prospešných vecí, ktoré sa aj zrealizovali alebo sa začali robiť iným spôsobom, ako to bolo dovtedy. Bez chýb to ale samozrejme nebolo. Snažil som sa komunikovať. Vznikla v tom čase i myšlienka na niečo ako centrálny dispečing rozkopových prác. Aby všetky plánované práce boli sústredené pod jednou strechou a zamedzilo sa tak opakovaným rozkopávkam v krátkom čase. V tomto sa to zastavilo na rôznorodom vlastníctve jednotlivých spoločností. Od roku 2010 som postupne strácal chuť zaoberať sa verejným priestorom. Tiež sa nedá z pozície radového občana byť neustále akoby v strehu, čo sa týka verejného priestoru. V súčasnosti zhodou rôznych okolností sa moja aktivita vystupňovala aj vďaka Odkazu pre starostu. V určitých prípadoch komunikujem s úradmi a konkrétnymi inštitúciami. Už sa mi stalo aj to, že kde sa úrady nevedeli medzi sebou dohodnúť, upozornil som priamo majiteľa s prosbou o riešenie problému. Necítim ale potrebu medializovať, že sa snažím odpadky vždy hodiť do koša. Také niečo by malo byť prirodzené.
