. pešieho pluku. Prvými protagonistami hry, ktorá sa podobala viac na spoločenskú kratochvíľu ako na šport, boli v Žiline slečny Lajdová, Melionová, Krupcová, Beniačová a Réznerová. V mužskej zostave môžeme nájsť mená ako Kianička, Perl, Lajda, Melion, Beniač a Dobrovodský. V roku 1926 založili u nás Československú table-tenisovú asociáciu (ČSTTA). Stolný tenis získal nielen nový názov, ale súčasne aj pravidlá hry. Od tohto momentu sa vytvorili predpoklady pre vznik oficiálnych súťaží. Slovensko spočiatku tvorilo len jednu župu spomínaného zväzu, no so vznikom nových oddielov dochádzalo k jej deleniu na menšie časti. V roku 1935 sa počet table-tenisových žúp na Slovensku ustálil. Žilina sa stala centrom Stredoslovenskej table-tenisovej župy ČSTTA. V tomto období už hralo v Žiline celkom šesť družstiev, okrem 41. pešieho pluku to boli table-tenisové oddiely (TTO) Šk Žilina, TTO TJ Orol, TTO TJ Makabi, TTO Šk Závodie a napokon TTO Šk Považan.
„Celuloidový ošiaľ zachvátil Žilinu,“ spomína pán profesor Jozef Holán (na snímke hore). „Šport pre nás znamenal toľko, čo pre súčasnú generáciu počítače. Často sme sa s priateľmi stretli jeden deň za zelenými stolmi a na druhý na kurtoch.“
Žilinčania boli nielen pravidelnými víťazmi župných majstrovstiev, ale organizovali taktiež vlastné súťaže. K najznámejším patrili pohárové súťaže o majstra Žiliny a Považia, kde sa hralo bez rozdielu vekových kategórií. Pre mládež sa organizoval, tzv. Koltaiho pohár. V zaznamenanej štatistike spomínaných súťaží môžeme nájsť aj niekoľkokrát priezvisko Hersch ako sa pán profesor Jozef Holán v tomto období volal. „O moju osobu ide len v jednom prípade a to v roku 1934, kedy som vyhral majstrovstvo mesta Žiliny. Všetky ostatné tituly patria mladšiemu bratovi Jankovi, umučenému v roku 1945 v koncentračnom tábore Saschenhauzen (najmänší v strede fotografie). Slobody sa nedožil ani starší brat František, ktorý padol ako príslušník francúzskeho bataliónu v boji za slobodu Československa, “ so smútkom rozpráva pán profesor.
Janko sa zúčastnil aj na majstrovstvách Slovenska. „V tom čase som študoval medicínu v Brne. Po roku som prestúpil do Prahy, ale ani tá mi nebola súdená. V marci 1939 obsadili Nemci Česko a pozatvárali vysoké školy, tak som sa musel vrátiť na Slovensko, no ani tu už nebola možnosť pokračovať v štúdiu. Osud mi pripravil prvý setball. Od medicíny som bol nútený prejsť ku krajčírstvu.“ Výučný list krajčíra má pán profesor medzi diplomami, ktoré zachytávajú jeho neskorší akademický rast.
Zmeny v tomto období zasiahli aj telovýchovu a šport. Pre stolný tenis v Žiline to znamenalo, že všetky úspešné kluby skončili. Čoraz horšie životné podmienky rozdelili celú rodinu. Starší brat sa rozhodol pre emigráciu, jeho osud sme už spomenuli, rovnako ako osud mladšieho z bratov, ktorý sa rozhodol skrývať v Bratislave. Pri náhodnej razii ho zatkla štátna polícia. „Ja som zostal v Žiline, ale po vypuknutí povstania som odišiel do ilegality. Len náhodou som zvládol i tento životný setball,“ pokračuje Jozef Holán.
„Po vojne sa život postupne normalizoval. Pamätám si, že na predvojnové úspechy stolného tenisu sa v Žiline v tom čase snažilo nadviazať družstvo Linodechty, ktoré hralo najvyššiu celorepublikovú súťaž. Pokračoval som vo svojom pomyselnom životnom sete, ktorý začal v roku 1936 v Brne. Za doktora medicíny som promoval v Prahe v roku 1949.“
Prvou pracovnou zástavkou mladého lekára boli Košice. „Práca ma pohltila tak, že som stratil kontakt s rodným mestom i obľúbeným športom.“ Po troch atestáciách, z onkológie, nukleárnej medicíny a biofyziky sa primár onkologického oddelenia Košickej polikliniky rozhodol odísť do Martina. Ani som netušil, aký ďalší náročný set mi život pripravil. Ašpirantúra, habilitácia, inaugurácia, tak by sa dalo v stručnosti opísať jedno desaťročie v živote lekára, vysokoškolského pedagóga. Popri vedomostiach a zanietení rozdával počas svojej pedagogickej kariéry svojim žiakom pán profesor Holán aj kus pozitívnej energie, tak potrebnej pri štúdiu jednej z najnáročnejších ľudských profesií. Životné setbally pána profesora J. Holána sa nerodili ľahko a práve preto môžu byť príkladom pre celú mladú generáciu
a nielen pre tú športovú.
