ŽILINA. Rok trvajúci festival. Veľké výpravné open air akcie, desiatky koncertov, výstav, alternatívnych projekcií, miliónové investície do kultúrnych centier i verejného priestoru.
Na Slovensku sa opäť spustilo hľadanie Európskeho hlavného mesta kultúry. Prestížnu nálepku, ktorá prináša nielen veľa kultúry, ale aj nebývalé investície a rozvoj turistického ruchu, získa po Košiciach už druhé mesto.
FOTO: Kotlebovci v Bytči vymenili námestie za kultúrny dom Čítajte Ministerstvo kultúry spustilo hľadanie miest do súťaže o Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). Prestížny titul bude niesť v roku 2026 okrem jedného mesta zo Slovenska aj mesto z Fínska.
„Akcia EHMK predstavuje výnimočnú príležitosť zviditeľniť prostredníctvom kultúry príslušné mesto, širšie okolie, región i celú Slovenskú republiku na mape Európy i v širšom medzinárodnom meradle,“ láka rezort kultúry samosprávy, aby využili príležitosť a poslali svoj nominačný projekt na Európske hlavné mesto kultúry do konca októbra tohto roka.
Ponuka na organizáciu podujatia, s ktorým sa viažu vysoké investície, sa neopakuje každý rok. Doteraz jediným slovenským Európskym hlavným mestom kultúry boli Košice, a to v roku 2013. V meste sa preinvestovalo viac ako sto miliónov eur. Rekonštrukciou prešlo viacero nevyužívaných objektov. Vznikli stavby ako Kulturpark, Kunsthalle, na sídliskách výmenníky Spots a mesto si vynovilo parky.
Výzva pre Žilinu
Po trinástich rokoch tak šancu zviditeľniť sa cez kultúru dostane ďalšie slovenské mesto.
A mohla by ním byť aj Žilina. Aj do Žiliny by okrem množstva kultúrnych podujatí mohli prísť investície do budov kultúrnych inštitúcií a verejných priestorov.
Zvládla by Žilina pripraviť organizačne náročné podujatie a v priebehu štyroch rokov vybudovať novú kultúrnu infraštruktúru? Je v meste dosť profesionálov, ktorí sa do projektu s neistým koncom pustia?
Historik a spisovateľ Peter Cabadaj, ktorý šéfoval organizačnému tímu Martina v prvom súboji o titul EHMK si myslí, že Žilinu predurčuje k nominácii nielen bohatá história, významné osobnosti, silné divadelné, výtvarné, literárne a umelecké zázemie, ale aj to, že v krajskom meste sídlia viaceré dôležité kultúrne, umelecké a vzdelávacie inštitúcie.
„Silným miestom Žiliny ako kultúrneho mesta nepochybne bude zapojenie aktívneho aj úspešného tretieho sektora. Keďže Žilina je tiež sídlom diecézy a najmä univerzitným mestom, ponúka to množstvo impulzov, ako kreatívne do projektu zapojiť študentov a ich pedagógov. Projekt môže tiež plnohodnotne zúročiť celkovú strategickú polohu Žiliny, bezproblémové dopravné spojenia, blízkosť letiska, blízkosť veľkého nadnárodného priemyselného koncernu,“ vyratúva Peter Cabadaj piliere, na ktorých môže mesto Žilina postaviť svoju prípadnú kandidatúru.
Zlých príkladov je viac
Projekt Európske hlavné mesto kultúry môže podľa Mareka Adamova z kultúrneho centra Stanica Žilina – Záriečie dopadnúť dobre, ale aj veľmi zle. Výsledok závisí od ľudí, ktorí na tom budú pracovať.
