„Bol to náročný rok,“ zhodnotil Tomáš. Prvýkrát sme sa s ním stretli v polovici septembra minulého roku, na prvom dni žilinského konkurzu nádejných speváckych hviezd. Bolo to práve v okamihu, keď zistil, že ide ďalej. „Ak ti to náhodou vyjde, ostaneš verný profesii alebo sa budeš venovať spevu?“ položili sme mu vtedy otázku. Len sa usmial, ale odpovedal rozhodne: „Spevu!“ Vtedy sa zasmiala aj jeho učiteľka spevu Anastázia Orolínová. Tomáš sa po druhom dni konkurzu dostal do stovky, neskôr do poslednej päťdesiatky. Po ďalšom kole, v ktorom si vyspieval postup medzi posledných desať finalistov, mu už držala palce celá Žilina. „Také niečo som vôbec nečakal. Už aj toto je úspech,“ tvrdil vtedy Tomáš. Začali sa náročné piatkové večery v Národnom tenisovom centre v Bratislave. Každý týždeň nová pesnička, nový štýl a vždy napäté čakanie na výsledky telefonického hlasovania. Od kola ku kolu Tomášova prestíž stúpala, stal sa miláčikom celého Slovenska. Jeho milý chlapčenský výzor, skromné vystupovanie a charizma mu vyniesli aj titul najšarmantnejšieho muža celoslovenského denníka SME. Teraz bojuje o titul v rovnakej súťaži, ale na regionálnej úrovni aj v našich novinách.
Ani na chvíľu počas tohto náročneho roka Tomáš nezabúdal na to, že je žiakom maturitného ročníka. V škole sa však vyskytoval len sporadicky. Nebol so svojimi spolužiakmi, keď kráčali po meste s tablom, väčšiu časť akademického týždňa prežil na veľkom koncertnom turné. S muzikou i s učebnicami. „Spolužiaci mi písali poznámky, mal som veľkú podporu triednej učiteľky Eleny Raždíkovej, riaditeľa školy Ľubomíra Schvarca i celého učiteľského zboru. Tým všetkým patrí moje veľké poďakovanie,“ vyznal sa Tomáš Bezdeda krátko po tom, keď v piatok popoludní prebral z rúk predsedníčky maturitnej komisie čerstvé maturitné vysvedčenie. „Angličtina nevyšla celkom podľa mojich predstáv, ale som spokojný. Z praktických mám jednotku, zo slovenčiny a z ekonomiky dvojky. To je super, nie?“
A kým sa jeho spolužiaci chystali oslavovať skúšku dospelosti, Tomáš sa s nimi narýchlo rozlúčil, sadol do auta a ponáhľal sa domov. Popoludní ho už totiž čakala cesta do Bratislavy. „Mám tam povinnosti, pripravujeme sa na nejaké akcie. Robotu mám aj s nahrávaním cédečka. Pustil som sa do textov, dúfam, že sa budú páčiť. Ale so spolužiakmi tie maturity určite oslávim. Aj keď trochu neskôr,“ dušoval sa Tomáš. Pred ním sú aj prijímacie skúšky na vysokú školu. „Dal som si prihlášku na Vysokú školu múzických umení, rozmýšľam aj o kulturológii na Filozofickej fakulte UK. Uvidíme,“ zakončil so svojim typickým chlapčenským úsmevom Tomáš. Nám neostáva iné, len mu držať palce!