ŽILINA. Vojnovému veteránovi Františkovi Marekovi odovzdal vo štvrtok pri príležitosti jeho 100. narodenín minister obrany Peter Gajdoš pamätnú medailu k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny.
Minister obrany zdôraznil, že je pre neho veľkou cťou pozdraviť človeka, ktorý bojoval za našu slobodu a demokraciu.
FOTO: Kotlebovci v Bytči vymenili námestie za kultúrny dom Čítajte "Som nesmierne rád, že som mu mohol poďakovať a vzdať úctu za to, čo pre nás a pre budúce generácie urobil. Pretože žijeme 75 rokov v mieri a slobode. Takýmto ľuďom, pokiaľ žijú, treba potriasť rukou, úprimne sa im pozrieť do očí a povedať ďakujem," uviedol minister obrany.
"Čo môžem povedať ako radový vojak? Ja som rotný. Čo môžem viac chcieť? Keď mi minister potrasie ruku, však tú si nebudem týždeň umývať. Veľmi som povďačný," povedal storočný oslávenec.
Ministrovi obrany vyzradil aj recept, ako sa dožiť storočnice. "Pánboh, mlieko, med, cesnak a nehnevať sa," podotkol s úsmevom.
"Keby som sa na to ľudsky pozrel, sú to chlapi, ktorí majú koreň. To, čo prežili, ich zoceľovalo," povedal o storočnom odbojárovi podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Juraj Drotár.
Pripomenul, že František Marek bol členom Zväzu partizánov a neskôr SZPB od roku 1947.
"Celé roky sa usiloval, aby boli slovenskí vojaci v talianskom odboji uznaní za vojakov boja proti fašizmu. To sa mu podarilo počas jeho pôsobenia na ministerstve obrany československej republiky. A všetkým na zozname, ktorý sme dostali z Talianska, boli priznané osvedčenia. Oni sú hlboko presvedčení, že to, čo robili, bolo správne. A celý život sa k tomu aj takto stavali," dodal Drotár.
"Keď sa s nimi stretávam, už ich máme len sedem, neustále nás upozorňujú, aby sme nezabudli na mladých ľudí. A pritiahli ich k tomu, aby chápali situáciu, ktorá bola vtedy, ktorá je teraz a aby k tomu zaujali stanoviská. Lebo máme asi 150 žijúcich priamych účastníkov odboja a vymierajú," uzavrel podpredseda SZPB.
František Marek je držiteľom osvedčenia o účasti v národnom boji za oslobodenie a tiež osvedčenia účastníka zahraničného hnutia od 7. februára 1944 do 5. mája 1945.
Bol príslušníkom bývalej 2. technickej divízie v Taliansku. Vo februári 1944 sa pridal sa k skupine partizánov v Ríme, 17. marca 1944 ho chytili nacistické jednotky a väznili až do 9. júla 1944. V apríli 1945 dobrovoľne vstúpil do 1. čs. divízie. Do vlasti sa vrátil 3. augusta 1945.
