Dorota Nvotová. So svojím nevlastným bratom Jakubom - režisérom hry La Strada - trávi v Žiline pravidelne niekoľko dní z posledných týždňov pred premiérou. Čas pre rozhovor si našla po skúške s kapelou.
Odkedy ste v Žiline?
Predošlé dva týždne som tu strávila po tri dni, tento týždeň ešte jeden deň a potom už príde premiéra. Mesto však skoro nepoznám, lebo ak som tu doteraz niekedy bola, väčšinou len na koncerte, čiže to bolo večer. Aj teraz trávim celý čas v divadle, maximálne si idem kúpiť cigarety. Whisky je na tom inak - je tu so mnou a kým ja skúšam v divadle, on sa venuje turistike, chodí do Malej Fatry, bol na Minčole a na Veľkom Rozsutci.
Pracujete na hudbe k predstaveniu La Strada - ako hodnotíte spoluprácu a s kým nacvičujete hudbu?
Sú to prevažne konzervatoristi, takže hudobne to nie je taký problém, ale ako pri každej práci, mali sme slabšie chvíľky. Teraz je to už v pohode.
Máme si vás predstaviť ako dirigenta, ktorý nervózne pobehuje od hudobníka k hudobníkovi?
Áno, presne tak. Behám hore-dole, občas si zanadávam. Ale je to v medziach normy, nedochádza k žiadnym hádkam a podobne. Som hektický človek - pôsobím tak navonok, a tak aj pracujem. A aby som upresnila: kapelu tvorí šesť hudobníkov, sú tam bubny, tuba, trúbka, klarinet, saxofón, husle a akordeón.
Predstavenie La Strada je inšpirované známou filmovou predlohou režiséra Felliniho...
Musím sa priznať, že film som nepoznala, ale keď som si ho nedávno pozrela, samozrejme, páčil sa mi. Hudba k nemu vznikala spontánne, jednoducho som na nástrojové obsadenie komponovala skladby. Mojím hlavným zámerom bolo vyhnúť sa akademizmu, chcela som, aby hudba pôsobila priamo a živelne, s cirkusantskou atmosférou - aby skrátka získala život, možno aj za cenu drobných neprofesionálnych chybičiek. Aj preto bude v predstavení hrať živá kapela, nie iba hudobný záznam.
Ako sa vám spolupracovalo s režisérom predstavenia, bratom Jakubom?
Máme spolu dobrý vzťah, pracujeme spolu oveľa dlhšie na súkromnej báze ako na verejnej, takže s tým nemáme problém. Jakub je Trnavčan a keď študoval réžiu v Bratislave, často chodil k nám domov, ja som si hrala a on mi dával texty, na ktoré som skladala piesne. Takto vzniklo okolo 60 našich spoločných piesní, hoci v tom nebol žiadny zámer. Naša profesionálna spolupráca sa začala v minulom roku v Štúdiu LaS na hre Iluzionisti.
Ako vníma samú seba Dorota Nvotová - ako speváčku, skladateľku, herečku, moderátorku...?
Najviac sa cítim byť pesničkárkou. Komponovanie scénickej hudby ma veľmi baví, vždy som k nemu chcela dospieť. Scénika má oproti albumom tú výhodu, že sa dá robiť aj päťkrát do roka.
Na čom pracujete okrem La Strady a aké máte plány do budúcnosti?
Som spokojná s reakciami na debutovú platňu, od začiatku som vedela, že je určená pre istý druh publika, takže netrápi ma, že nedobýja špičky hitparád. So svojimi piesňami vystúpim aj na Festivale Pohoda. Predtým budeme s Whiskym cestovať, minulý rok sme boli na Srí Lanke a ostrove Maurítius, teraz v júni máme v pláne cestu do Venezuely, Bolívie, Peru a Chile a z našej cesty budem priebežne písať cestopis. Okrem toho možno budem mať vlastnú televíznu reláciu, na jeseň ma čaká točenie filmu, vystupujem tiež v elektronickom projekte Zoa s dídžejkou Denja... Je toho dosť a snáď bude ešte viac.