Ste rodená Žilinčanka, kedy a za akých okolností ste odišli zo Žiliny?
Áno. Narodila som sa v žilinskej nemocnici. Do mojich piatich rokov sme žili na Hlinách a na Bôriku, potom sme sa presťahovali na čerstvo vybudované Vlčince. A tu som prežila celé svoje detstvo. Navštevovala som Základnú školu Varšavská 1/3 (teraz 8-ročné gymnázium). Po ukončení štúdia som pokračovala v ďalšom vzdelávaní na PF UMB v Banskej Bystrici – Učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ. Odvtedy som sa domov vracala na víkendy. V roku 1993 som sa vydala a presťahovala do Levoče. Nakoniec sme zakotvili na Gemeri v obci Štítnik.
Máte umelecké sklony. Zdedili ste ich po niekom, niekto vo vašom okolí vás inšpiroval, alebo ste, ako sa povie, samouk a všetko prišlo k vám len tak „náhodou“?
Môj dedo maľoval olejomaľby s poľovníckou tematikou a krásy prírody v okolí Žiliny. Aj jeho syn má rovnakú záľubu (brat mojej mamy). Neviem, či som niečo zdedila. Všetko je možné. Niekedy nás totiž ovplyvnia zdanlivo obyčajné veci – ako zrelá hruška na konári v záhrade. A práve tá hruška bola obrazom, na ktorý som doma hľadela každý deň a obdivovala, ako to len dokázal ten ujo takto urobiť. Odmalička som veľmi rada kreslila a maľovala a všeličo vyrábala. V prvom ročníku som chodila aj do „ľudovky“ na výtvarný odbor. V druhej triede som mala to šťastie, že mojou triednou učiteľkou bola Dagmar Kaššová, ktorá dokázala v mojich detských očiach doslova čarovať s farbami. Na jej hodiny myslím nielen v spomienkach na školu, ale aj keď učím výtvarnú výchovu mojich žiakov. Vlastne je to jeden z mojich najobľúbenejších predmetov spolu s pracovným vyučovaním. Venovala som tomu aj atestačnú prácu – Úžitkové umenie vo výtvarnej výchove a v pracovnom vyučovaní. Môj život je doma i v práci spätý s deťmi.
Ľubomír Fusko z Rajca má sedemnásť rokov a dokumentuje zvony Čítajte Svoje vlastné mám štyri a z nich tri sa tiež v čase svojho voľna venujú kresleniu a maľovaniu. Každé svojím osobitým spôsobom. Teší ma, že už teraz sú v tom lepšie ako ja. Kreslím pre radosť z tvorby a pre potešenie blízkych. Vyrábam rôzne veci, napríklad šperky z drôtu, a vtedy som tiež mysľou doma. Veď Žilina (Veľké Rovné) je kolískou drotárstva na Slovensku. Istý čas som sa maľovaniu nevenovala, život však zariadil, aby som sa k tomu vrátila.
