Slovenská hokejová reprezentácia do 20 rokov sa v uplynulých týždňoch udomácnila v Žiline. Zverenci trénera Róberta Petrovického sa pripravovali na majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia od 26. decembra 2019 do 5. januára 2020 v českých mestách Třinec a Ostrava.
Miestenku v konečnej nominácii si vybojovali aj hokejisti Žiliny, útočník Marek Minárik, brankár Jakub Lackovič a odchovanec Marcel Dlugoš. Rovnako sa do tímu dostal ďalší odchovanec žilinského hokeja, brankár Samuel Vyletelka.
MY sme sa však tentoraz porozprávali s aktuálnym strážcom žilinskej svätyne, ktorý je v hre o svoju premiérovú účasť na vrcholom svetovom fóre.
Jakub Lackovič si partiu v kabíne MsHK Žilina nevie vynachváliť. (zdroj: Daniel Stehlík/Cvak.sk)Zahral si s Fehérvárym či Krivošíkom
Jakub Lackovič je rodákom z Bratislavy. Na hokej ho zlákal iný príbuzný šport, ktorý sa neraz nazýva jeho mladším súrodencom. „Môj otec hrával hokejbal a keď som bol malý, chodieval som sa na neho pozerať. Vo veku asi šiestich rokov som začal chytávať. Najskôr na hokejbale a po pol roku som sa dostal do Ružinova na hokej,“ prezrádza devätnásťročný mladík.
Hneď na začiatku sa na neho usmialo šťastie: „Existovalo pravidlo, že chalani najprv museli rok či dva byť ako hráči v poli a až potom mohli ísť do bránky. Ale v čase, keď som prišiel do Ružinova ja, tam nebol žiaden brankár. Mohol som teda ísť rovno do bránky a hneď sa mi to zapáčilo.“
VIDEO: Čo prajú osobnosti žilinského športu našim čitateľom? Čítajte V Ružinove pôsobil od prípravky a počas mládežníckych rokov sa na ľade pravidelne stretával s hráčmi, ktorí boli na posledných dvoch svetových šampionátoch U20 oporami slovenského výberu. „Hrával som s Maťom Fehérvárym, Adamom Liškom, Filipom Krivošíkom či Adamom Ružičkom. Už v mladom veku svietili medzi ostatnými. Maťo tuším už v 14 rokoch hrával v juniorke v Ružinove, čo bol obrovský skok. Odmala boli výnimoční a dnes hrajú v svetových ligách. Videl som však, čím všetkým si prešli a podľa mňa si to zaslúžia,“ hovorí.
Jeho kariéra sa zatiaľ odvíjala svojským spôsobom. K veľkému zvratu došlo v roku 2016: „V lete 2016 som odišiel do Fínska. No z Ružinova ma nechceli pustiť, nerozišli sme s v dobrom,“ spomína Jakub Lackovič.
V krajine tisícich jazier mu to však nevyšlo podľa predstáv: „Bola tam veľká konkurencia. Navyše, nebol som poriadne pripravený. Celé leto som bol zranený, takže som nemal ani kvalitnú prípravu. Po dvoch mesiacoch som sa teda vrátil na Slovensko a vtedy ma oslovil tréner Rehák zo Žiliny. Trénoval ma v reprezentácii U17 a opýtal sa ma, či by som nechcel chytať za Žilinu. Nemal som o čom premýšľať. Potreboval som sa čo najskôr dostať do zápasového tempa. Na ponuku som teda kývol a neľutujem to.“
Perfektná žilinská partia
Jakub Lackovič sezónu 2016/2017 odchytal za družstvo dorastu MsHKM Žilina. V niekoľkých zápasoch však hájil i bránku juniorov a dostal šancu trénovať s A-tímom. „To mi veľmi pomohlo. Podmienky tu boli dobré,“ hodnotí spätne.
V Bytči pred Vianocami bežali pre dobrú vec Čítajte V aktuálnej sezóne pôsobí najmä v žilinskej juniorke, päťkrát však už vykorčuľoval na ľad aj v dueloch mužského „áčka“ v Slovenskej hokejovej lige. „V juniorke je to fajn a myslím, že aj v áčku som odchytal pár dobrých zápasov. Nebolo ich síce veľa, ale stále čakám na príležitosť a keď príde, snažím sa odovzdať na ľade čo najviac,“ hovorí.
V kabíne MsHK je zástupcom mladšej generácie hráčov, pochvaľuje si však symbiózu so staršími hokejistami: „Som prekvapený, aká je v áčku výborná partia. Vôbec som nečakal, že mladí a starí budú spolu tak dobre vychádzať. Devätnásťroční chalani vedia žartovať s 30 či 40-ročnými chlapmi. Zdá sa, akoby medzi nami ani nebol rozdiel takmer 20 rokov. Je to najlepšia partia, akú som doteraz zažil.“
