ŽILINA. Drotárstvo a jeho tradícia je zapísané v reprezentatívnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Prečítajte si tiež Už by som sa na to nedal. Príbehy slovenských pamiatok v UNESCO Čítajte Rozhodli o tom vo štvrtok členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 14. zasadnutia v kolumbijskej Bogote. Drotárstvo sa tak stalo siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na zozname UNESCO.
Výbor posudzoval celkom 41 nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, 3 nominácie do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a 6 nominácií do Zoznamu naliehavej ochrany.
Schválenie slovenskej nominácie prebehlo hladko, bez pripomienok, či návrhov na úpravu nominácie.
Dômyselné remeslo
Za neoficiálne centrum drotárstva sa považuje obec Veľké Rovné v okrese Bytča. Okrem oblasti severozápadného Slovenska sa remeslo prenieslo i na Spiš.
Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes.
Hoci drôt ako polotovar využívali remeselníci v mnohých výrobných odvetviach na celom svete, slovenskí drotári k jeho spracovaniu pristúpili originálnym spôsobom a posunuli ho do oblasti úžitkovej výroby.
Prečítajte si tiež Dramatik Miklós Forgács sa po rokoch vracia s novou hrou do žilinského divadla Čítajte Podľa historičky drotárstva Kataríny Hallonovej z Považského múzea v Žiline, vyvinuli jednoduché, ale dômyselné a efektívne spôsoby práce, nenáročné na pracovné podmienky, nástroje a vybavenie.
„V závislosti od krajiny, v ktorej slovenskí drotári pôsobili, produkovali neuveriteľne široký sortiment tovaru od kuchynského náradia, cez potreby pre vinárov, poľnohospodárov, kvetinárov, včelárov a rybárov, doplnky do bytov, reštaurácií, obchodov i výrobných prevádzok, až po detské hračky a záhradný nábytok. Drôt umožňoval použitie množstva ozdobných prvkov, ktoré vychádzali nielen z archaických foriem, ale aj zo slovenskej ornamentiky, a ručná výroba im vtlačila pečať individuality i insitný pôvab,“ priblížila historička.
Dnes patria výrobky z drôtu k najtypickejším slovenským remeselným a umeleckým produktom a sú inšpiráciou pre súčasné umenie, remeslo a dizajn vychádzajúci z národných prvkov.
Sedem prvkov
Drotárstvo rozšírilo šesť slovenských prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), horehronský viachlasný spev (2017) a spoločne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom aj modrotlač (2018).
O úspešný zápis sa zaslúžil kolektív expertov z Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u, ÚĽUV-u, Považského múzea v Žiline, Ministerstva kultúry SR a v neposlednom rade samotní remeselníci-umelci, nositelia tradície drotárstva.
Slovensko na zasadnutí v Kolumbii reprezentoval Miroslav Kaňa z Ministerstva kultúry a expertka na nehmotné kultúrne dedičstvo Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUKu.
