Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Žilinskí dobrovoľníci: Netreba byť ľahostajný, niekedy rozhodujú sekundy

Základňa dobrovoľníkov Slovenského Červeného kríža v Žiline je bohatá, pomáhajú, kde sa dá.

Mladí dobrovoľníci z Územného spolku Slovenského Červeného kríža Žilina spolu s riaditeľom Martinom Brňakom (napravo) a predsedom Petrom Martinekom (v strede).Mladí dobrovoľníci z Územného spolku Slovenského Červeného kríža Žilina spolu s riaditeľom Martinom Brňakom (napravo) a predsedom Petrom Martinekom (v strede). (Zdroj: ALEXANDRA JANIGOVÁ )

ŽILINA. Spolok Červeného kríža v Žiline bol založený v roku 1919. Teda tento rok oslavuje sto rokov od založenia. Neodmysliteľnou súčasťou činnosti, ktorú zastrešuje, je aj práca dobrovoľníkov, mladých, zanietených ľudí, ktorí majú chuť pomáhať druhým. V Žiline je táto základňa naozaj bohatá a stretlo sa tu viacero mladých ľudí, ktorí svoj voľný čas trávia zmysluplne. Ako sami hovoria, sú takmer ako rodina.

Súvisiaci článok Červený kríž v Žiline vznikol v roku 1919 a sídlil aj v budove meštianskej školy Čítajte 

Jednou z nich je aj Andrea Miková, ktorá má 18 rokov a o Červenom kríži počula ešte pred jej nástupom. „Rozhodovala som sa sem prísť, bavila som s kamarátom, ktorý sem chodil už dlhšiu dobu. Keď bol Memoriál Vladimíra Harineka, ktorý organizovala Žilina, tak som si pozrela budovu, spoznala ľudí a odvtedy som tu. Dlhšiu dobu predtým ma to zaujímalo. Mesiac nato, ako som tu bola prvýkrát, tak ja sama som mala úraz a vtedy som si uvedomila, aké je dôležité ovládať prvú pomoc. A tak som bola rozhodnutá sa v tejto oblasti vzdelávať,“ spomína na svoj vstup do Slovenského Červeného kríža, Územného spolku Žilina.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Marcel Kšenzulák je už na vysokej škole. V červenom kríži je takmer dva roky. „Bol som v rámci školy na kurze prvej pomoci. Študujem záchranárstvo a ono to tak išlo ruka v ruke. Založili sme miestny spolok aj na univerzite, kde nás je 25. Chcel som vstúpiť už dlhšie, lákala ma pomoc druhým, čo bol aj dôvod výberu mojej školy. Otec bol hasič a na dedine sme boli zvyknutí si pomáhať.“ Väčšinu svojho voľného času trávi v Červenom kríži aj 22-ročný Kamil Guľaša, ktorý tiež študuje na žilinskej univerzite.

„Tiež som absolvoval kurz v druhom ročníku. Učiteľ nám dal túto možnosť. Kurz bol natoľko zaujímavý, že som sa rozhodol, že by som sem chcel chodiť. Zaujímalo ma to ale odmalička. Červený kríž spolupracuje s hasičmi a záchranármi a aj to ma láka. Odmalička som vedený tak, aby som pomáhal druhým a tu sa to dá uskutočňovať. Neviem ani jednu činnosť vybrať, ktorá by ma bavila najviac. Všetko je zaujímavé. Či už ukážky v materských školách, kurzy pre dospelých, spoločné cvičenia s inými zložkami, ale aj súťaže a asistenčné služby prvej pomoci. Všetko je zaujímavé a pri všetkom naberám množstvo skúseností,“ hovorí Kamil. Emma Ďuranová má 18 rokov. „Zaujíma ma ľudský organizmus z medicínskeho hľadiska. Chcela som sa o tom naučiť viac. Podľa mňa by mal vedieť prvú pomoc každý človek a práve tu sa mi páči, ako sa šíri takáto myšlienka. Pomohlo mi, že sem išla moja spolužiačka Andrea, a tak dodala odvahu aj mne. Obe študujeme na strednej zdravotníckej škole. Veľmi sa mi páči práca s malými deťmi, ale aj akcie a ukážky.“

SkryťVypnúť reklamu

Iné smerovanie

Peter Martinek má 26 rokov a do Červeného kríža vstúpil koncom leta v roku 2009. „Robil som pomocného animátora na detskom letnom tábore a vypadol nám tam zdravotník. Vtedy vo mne skrsla myšlienka, že by som rád robil zdravotníka, ale bude asi potrebné urobiť si nejaký kurz. Prvej pomoci som sa venoval od ôsmej triedy základnej školy, kedy sme vyhrali okresnú súťaž poskytovania prvej pomoci, ktorú organizoval Červený kríž. Takže moje prvé stretnutie s lektormi a so súťažou už bolo práve na základnej škole,“ spomína na začiatky Peter, ktorý je zároveň predsedom Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Žiline.
Prišiel si teda urobiť základný kurz prvej pomoci.

„Chcel som absolvovať aj ten väčší. Len nebol oň v tom čase záujem. Tak som prišiel na spolok a bolo mi povedané, že treba spojiť viacerých mladých ľudí, ktorí by sa aktívne stretávali a napríklad absolvovali aj tento kurz. Pár zanietených dospelých jednotlivcov tu bolo, ale chýbali tí mladí. Nedali sme sa odbiť a zorganizovali sme odber krvi a začali sme organizovať aj ukážky prvej pomoci. Boli sme takými samorastami. Ako šiel čas, tak sa postupne aj tento kolektív obmenil. Dnes už máme viac ako 40 aktívnych mládežníkov a mladých ľudí,“ hovorí. Pomáhali rozbiehať aj mladých ľudí vo viacerých mestách, s ktorými aktívne spolupracujú. Za desať rokov sa toho veľa zmenilo.

SkryťVypnúť reklamu

„Študujem zdravotníckeho záchranára, takže to smerovalo aj k môjmu štúdiu. Formovalo ma to a pôsobím aj ako lektor či dobrovoľný záchranár. Pomáhame aj pri mimoriadnych situáciách. To bol príklad požiaru na Bratislavskej ulici, kde som pochopil, že človek aj keď sa pripravuje, tak reálna situácia je vždy trochu iná. Človek nikdy nie je stopercentne pripravený a vždy sa má čo učiť,“ myslí si Peter. Situácií, kde zúročili svoje vedomosti, je viac. Jednu z nich zažila aj Andrea.

Pomohlo im to v praxi

„Už sa mi stalo, že som poskytla prvú pomoc. Pri prvom prípade som ostala zamrznutá, bol to šok. Po pár sekundách mi utkvelo v hlave, že to viem. Potom sa mi to stalo, keď som bola s kolegom na zbierke. Jedna pani odpadla pred obchodom. Jej pád som nevidela, ale okamžite som zareagovala aj spolu s ním. Pani mala epileptický záchvat. Tam som si už bola istejšia, vedela som o jeho vedomostiach, on o mojich. Keď prišla záchranka, tak nás pochválili a to mi dodalo odvahu,“ hovorí Andrea.

Vážny prípad zažila aj Emma. „Stalo sa to v Tepličke nad Váhom, kde sme boli ako dobrovoľníci. Jednej pani, ktorá bola pri nás, volal syn, že krváca. Zrazu sa rozbehla, tak sme s kolegom utekali za ňou. Syn bol zatvorený v kúpeľni, ale nakoniec nám otvoril. Všetko bolo od krvi, natiahli sme si rukavice a snažili sme sa ho preniesť. Zavolali sme záchranku. Boli to také okamihy, kedy som pochopila, aké je dôležité poznať poskytnutie prvej pomoci.“ Až neskôr sa dozvedeli, že mladý muž mal vnútorné krvácanie do tráviaceho traktu a išlo o ťažký stav. „Za tie roky, čo pôsobím v Červenom kríži, tak som, našťastie, nemal veľa prípadov, keď som konal sám „bez uniformy“. Ale spomínam si na jeden prípad, kedy došlo k zrážke chodkyne s osobným vozidlom, kde vodič odišiel z miesta nehody. A tam akoby nikto nechcel byť z okoloidúcich ten, kto poskytne prvú pomoc. Je pravda, že kaluž krvi, lapavé dýchanie, žena v bezvedomí. Každý sa bál s ňou pohnúť. Tak sme išli náhodou okolo a s kolegyňou sme jej poskytli základnú prvú pomoc. Po tomto zásahu mi to dodalo sebadôveru. Človek nikdy nereaguje učebnicovo, vždy je nejaká odchýlka. Je fajn, že počas kurzov sa trénujú viaceré situácie, aby každý vedel zareagovať,“ povedal Peter. Tejto činnosti všetci venujú takmer všetok svoj voľný čas. „Ja osobne tu trávim každý druhý deň. Určite mi to dalo výborný kolektív z rôznych častí Slovenska,“ povedala Andrea.

Kamil si myslí, že čas trávi plnohodnotnejšie. „Je tu vždy veľa práce. Baví ma to a som rád, že nesedím na internáte.“ Emme to dalo viacej vedomostí, ale aj väčšiu sebadôveru. „Beriem všetkých ako rodinu, bola som väčší introvert, taká skôr tichá. Teraz je to iné.“

Peter je tu už viac ako desať rokov. „Dobrovoľníkov nikdy nie je dosť. Všetci, ktorí sú tu, sú pre nás veľmi vzácni. Sme veľmi dobrí kamaráti. Mnohí prišli ako introverti a dnes študujú na vysokej škole a vedia sa perfektne postarať o pacientov. Samozrejme, musíte obetovať svoj súkromný život. Ale pre mňa sa stal Červený kríž životným krédom. Aj moja rodina je o moju prítomnosť ukrátená, ale, jednoducho, nie je to pre nás len práca, ale je to životný štýl. Netreba byť ľahostajný,“ doplnil Peter.

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  6. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  3. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  5. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  6. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  7. Changes to the System of Remedies
  8. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 426
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 575
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 4 780
  4. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 4 745
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 463
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 162
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 050
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 455

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Ivan Mlynár: Hrozba smrti zdravej spoločnosti.
  3. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
  4. Rastislav Jusko: Čo s tebou ďalej, paragraf 363?
  5. Anna Miľanová: Luster podobný lampiónu...
  6. Michala Guľasová: Andrea Rimová – 29. február - knižná recenzia
  7. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka
  8. INESS: O platoch zdravotníkov nemajú rozhodovať ministri
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 172 614
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 7 788
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 794
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 276
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 060
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 971
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 808
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 936
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Lámete si hlavu s vianočnými darčekmi? Nadeľte vašim blízkym zážitky a chvíle odpočinku: venujte im poukaz do Resortu Valachy Veľkej Karlovice v Beskydoch, ktorý sa nachádza len 3 kilometre za českou hranicou.


2. dec

Výsledky ankety, v ktorej hlasovali predstavitelia klubov I. triedy ObFZ Žilina, sú známe.


16 h

Rozpis jázd je na webe DPMŽ.


18 h

Vyšetrovateľ na muža spracoval podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby.


22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Z kolektívnych zmlúv už vypustili dodatky.


23 h

Jeden dostane 3400 eur, druhý päťtisíc.


5. dec

V Rajeckej Lesnej budú musieť vyhlásiť doplňujúce voľby.


4. dec

Najvyššia chorobnosť ARO je vo vekovej skupine detí do piatich rokov.


16 h

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Ivan Mlynár: Hrozba smrti zdravej spoločnosti.
  3. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
  4. Rastislav Jusko: Čo s tebou ďalej, paragraf 363?
  5. Anna Miľanová: Luster podobný lampiónu...
  6. Michala Guľasová: Andrea Rimová – 29. február - knižná recenzia
  7. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka
  8. INESS: O platoch zdravotníkov nemajú rozhodovať ministri
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 172 614
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 7 788
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 794
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 276
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 060
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 971
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 808
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 936
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu