ŽILINA. Stavba domu sa môže Žilinčanom nečakane predražiť. Mesto chce už po druhýkrát presadiť poplatok za rozvoj. Z peňaženiek malých stavebníkov môže jednorazový poplatok vytiahnuť aj viac ako tisíc eur. Za svoje novostavby však v prípade, že návrh prejde, zaplatia aj podnikatelia a investori do priemyselných a poľnohospodárskych objektov. Môže ísť o desaťtisíce eur.
Podľa návrhu, ktorý vypracovala radnica, by so získaním stavebného povolenia dostal stavebník a investor aj povinnosť zaplatiť poplatok. Za každý meter štvorcový si mesto chce vypýtať 10 eur.
Nový zdroj príjmov do mestského rozpočtu je ďalšou reakciou na vládne opatrenia, ktoré len v prípade Žiliny priniesli päťmiliónovú sekeru. Mesto si však z výberu poplatku veľmi nepomôže.
Žilinčan hajloval pred školáčkou z Kórey, ide do väzenia Čítajte Primátor Peter Fiabáne priznáva, že o nastavení podmienok i o tom, či má návrh vôbec význam, sa ešte zvedie boj.
„Dali sme to do balíka v kontexte všetkých vecí, ktoré potrebujeme v meste riešiť a sanovať vzhľadom na výpadky v rozpočte. Cítim z poslancov, že nie sú s tým úplne stotožnení. Očakávam debatu o zmysluplnosti návrhu, o tom, aký to bude mať význam, čo prinesie do rozpočtu, kam peniaze pôjdu, či ich budeme účelovo viazať,“ otvára niektoré otázniky primátor Fiabáne.
Nie do sociálneho bývania
Poplatok za rozvoj by mal slúžiť ako kompenzácia nákladov, ktoré má samospráva v čase stavebného rozmachu. Tam, kde je nová výstavba, musí totiž mesto investovať do technickej a občianskej infraštruktúry, vzniká tlak na rozširovanie škôlok a škôl, športovísk, verejných parkov, či verejného osvetlenia. Aby dával poplatok zmysel, vybrané peniaze by sa mali vrátiť do územia, ktoré je zasiahnuté stavebnými aktivitami.
Problémom žilinského návrhu je však to, že peniaze chce radnica investovať do projektov sociálneho bývania. Podľa mestského poslanca Dušana Maňáka, mali voči takémuto presmerovaniu peňazí výhrady aj členovia komisie Územného plánovania a investícií. „Z nasej komisie bola uplatnená pripomienka, ak to mestské zastupiteľstvo aj schváli, aby vybratý poplatok bol primárne investovaný v území, v ktorom sa príslušná stavba realizuje,“ povedal.
Odborníkom z komisie sa tiež nepozdáva, že rovnaký poplatok zaplatia investori v centre Žiliny i v okrajových častiach, kde chýba aj základná infraštruktúra, kanalizácia, či škola.
Dušan Maňák, ktorý je zároveň architektom, priznal, že návrh mesta zaviesť poplatok za rozvoj nepodporí.
„Môj osobný názor je ten, že je to len ďalšie zdanenie investorov, ktorí aj tak už platia dane mestu a týmto budú platiť vyššie dane, ktoré vďaka nasej „sociálne“ cítiacej vláde musí mesto Žilina zvýšiť z dôvodu očakávaného výpadku asi 5 miliónov eur zo svojich príjmov.“
