ŽILINA. Rastú ako huby po daždi. Najmä vodné diela a nádrže sú posiate chatkami, narýchlo zbúchanými prístreškami, upravenými obytnými prívesmi a kontajnermi prerobenými na bývanie. Väčšina z nich patrí rybárom a máloktoré sú legálne.
Do svojej chatky na brehu Vodného diela Žilina nás ochotne pozýva rybár Jaroslav Planka. Tri roky využíva zázemie prerobeného karavanu, ktorý mu slúži ako skromný príbytok počas lovu. Na rybačke bude tri dni. Počas nich mu k šťastiu viac netreba.
Dražba stánkov pre vianočné trhy v Žiline priniesla mestu 182-tisíc eur Čítajte „Mám deväťmetrový karaván, mám to obité. Celé leto som tu. Môžem prísť na dva i tri týždne v kuse. Vodu si musím doniesť, elektrinu mám na prenosnú baterku, do obchodu je blízko,“ pochvaľuje si rybár na dôchodku. Hoci dnes ešte nič nechytil, tvrdí, že na háčiku sa môže objaviť kapor, zubáč i šťuka.
Predpokladá, že na ľavom brehu Vodného diela Žilina stojí asi 50 chatiek. Väčšina z nich je na pozemkoch urbariátov. On si prenajíma malý pozemok blízko cyklochodníka od Urbáru Rosina.
„Ja mám 90 metrov štvorcových. Platím 130 eur na rok za prenájom pozemku. Chatka nemá základy, aby to bolo prenosné, keby to bolo treba zlikvidovať. Keby povedali, že je to nelegálne, drevo rozoberiem, karaván nahodím na kolesá, zapriahnem a idem preč,“ priznáva Jaroslav.
Nepríjemné miesto
Predseda Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline Juraj Staško je znepokojený každoročným nárastom čiernych stavieb v okolí Vodného diela Žilina. Podľa neho by mal športový rybár prísť na ryby, zrelaxovať, po sebe upratať, odísť a uvoľniť miesto niekomu inému, nie privážať k vode objekty, ktoré on nazýva skládkou odpadu.
„Živelná výstavba nie je príjemná ani pre ostatných rybárov, ani pre návštevníkov, ktorí využívajú chodníky na vodnom diele. Normálni ľudia sa k čiernym stavbám stavajú negatívne vrátane nás. Nepodporujeme našich členov, ktorí konajú protizákonne,“ veľmi jasne sa vymedzil voči rozšíreným čiernym objektom na breh žilinského vodného diela. „Hustotou zástavby sa vodné dielo stáva nepríjemným miestom,“ odkazuje nezodpovedným kolegom.
Juraj Staško tvrdí, že na Slovensku sú miesta, kde sa rybár k vode už ani nedostanete. Na územia si robia nárok iní rybári, ktorí si ho prenajmú.
