Radoslav Zabavník v roku 2014 ukončil profesionálnu hráčsku kariéru. Skúsenosti, ktoré nazbieral na Slovensku, v zahraničí i v reprezentačnom drese, dnes úročí ako mládežnícky tréner. V Rosine má pod palcom prípravky a v MŠK Žilina pôsobí pri výbere do 11 rokov.
Ako momentálne vyzerajú dni Radoslava Zabavníka?
"Práca, tréningy, cez víkendy zápasy, v nedeľu zväčša v kruhu rodinu. Zapojil som sa do projektu Dajme spolu gól, takže v pracovné dni doobeda vediem škôlkarov v Rosine v rámci všestrannej pohybovej prípravy so zameraním na futbal. Funguje to druhý rok a ak to budem stíhať, rád to potiahnem aj naďalej."

V roku 2014 ste ukončili hráčsku kariéru. Plynulo ste prešli do trénerského života?
"Nie úplne. Bol som po operáciách a v lete 2014 som zvažoval, či budem pokračovať. Mal som komplikácie s členkom a premýšľal som, či sa ešte oplatí predĺžiť si kariéru. Nakoniec som sa rozhodol, že s tým definitívne skončím. Potom prišla ponuka z OŠK Rosina, rodičia ma oslovili, či by som nechcel pracovať s deťmi. Kývol som na to."
Bola to pre vás veľká zmena, prejsť z pozície futbalistu do pozície trénera?
"Samozrejme, hrať a byť trénerom sú úplne rozdielne veci. Nie je jednoduché pracovať s deťmi. Za tých štyri – päť rokov, čo som pri mládeži, som si dorobil trénerskú A licenciu. S deťmi je to milé, treba im však dať čas a priestor a pracovať s nimi, aby sa rozvíjali. Rovnako potrebujú pravidlá, disciplína musí byť.
A postupne sa dajú vytypovať chlapci, ktorí môžu hrať futbal aj na vyššej úrovni. Samozrejme, chceme prilákať čo najviac detí. Ale nie každý pri futbale ostane. Niekto si to skúsi na pol roka, niekto možno len tri či štyrikrát. Dnes už začíname od škôlok, aby si deti osvojili pravidlá a všeobecnú pohybovú kultúru."
Ako vás deti vnímali? Vedeli, že ich trénuje niekdajší slovenský reprezentant?
"Myslím si, že to všetko išlo cez rodičov. Sú to malé deti, takže si ma ako hráča určite nepamätajú, ale rodičia im to možno povedali. V Rosine možno zavážilo aj moje meno, deti tam na futbale máme."