ŽILINA. Staroslovanské obydlie, aj najstaršia slovanská keramika. Pri Kragujevskej ulici blízko žilinskej estakády majú pôvod vzácne archeologické nálezy.
Keď archeológovia odhalili na území žilinského Frambora slovanské nálezy z prelomu 5. a 6. storočia, ich objav prepisoval učebnice, zmenil pohľad na príchod Slovanov na severné Slovensko a mal dokonca aj politické dôsledky. Lokalitu s bohatými prameňmi v blízkosti Rajčianky a Váhu si vybrali Slovania na svoj život.
Dnes na tomto území stoja priemyselné haly. Blízko bolo donedávna zdevastované územie zahádzané kopami odpadu, ktoré nikto nenazval inak, ako hanba Žiliny a ktorému dnes dávajú dôstojnú podobu dobrovoľníci. Frambor je v súčasnosti málo atraktívna lokalita, no predchodcovia Žilinčanov tu mali raj, dostatok vody a úrodnú pôdu. A tak sa tu rozhodli usadiť.
Na začiatku bola náhoda
Bolo to niekedy okolo roku 500. Archeológ Jozef Moravčík nás berie na miesto, kde v sedemdesiatych rokoch hľadali stopy po našich predkoch. Márne skúšame preniknúť cez viaceré priemyselné areály pri rušnej Kragujevskej ulici na miesto, kde v roku 1972 mladý študent histórie Ondrej Šedo naďabil na slovanské obydlia. V tom čase tu boli len šíre polia.
„Ondrej Šedo býval Strážove a sledoval stavebné práce, ktoré sa tu diali. Pri výstavbe kanalizácie sa robili výkopy. Zistil, že sa tam nachádzajú staršie objekty a postupne poodkrýval päť objektov. Jeden staroslovanský a štyri veľkomoravské. V tom čase bol študentom histórie v Brne a archeológii sa venoval ako amatér. Hneď mu to došlo, čo objavil,“ vracia sa na začiatok príbehu Jozef Moravčík.
„V tom čase to bol jediný nález na severnom Slovensku, nikto nič podobné nepoznal. Ujal sa toho kolega Fusek a nález zaradil na prelom 5. a 6. storočia. Považuje to za najstarší staroslovanský objekt na severe Slovenska,“ prizvukuje význam objavu takzvanej polozemnice, čiže obydlia s pieckou a staroslovanských nádob z prelomu 5. až 6. storočia Jozef Moravčík.
Slovania prišli zo severu
Nález na Frambore zmenil pohľad historikov na príchod Slovanov na naše územie. Nielen kedy sa pod Tatrami usídlili, ale aj odkiaľ sem prišli.
„Pôvodná teória bola taká, že Slovania prišli na naše územie zo západnej Ukrajiny juhom cez Dunaj. Tieto nálezy hovoria, že to nie je pravda, že prišli zo severu z Poľska a potvrdzujú to nálezy aj zo Spiša. Dovtedy sa predpokladalo, že Slovania prišli v 7. – 8. storočí. To nie je pravda, prišli okolo roku 500,“ ukazuje Jozef Moravčík, ako jeden náhodný objav môže zmeniť pohľad na históriu.
