ČIČMANY. Podobný nástroj nenájdete nikde na svete. Fujara je skvost slovenského ľudového umenia. Nástroj, ktorý sa nedá so žiadnym iným zameniť. A to ani čo sa týka zvuku, ani podoby a spracovania.
Slovák sa stal majstrom sveta. Necelý rok po tom, čo ho zrazil kamión Čítajte Jeho domovom je Podpoľanie – kedysi pastierska oblasť na strednom Slovensku. Tento raritný nástroj sa dnes pre svoju obľubu šíri aspoň symbolicky aj do iných krajov, hoci pôvodne sa nikde inde neobjavuje.
Fujarová hudba sa už štrnásť rokov ozýva aj z Čičmian. Desiatky slovenských i zahraničných fujaristov si tu rok čo rok dávajú zraz na celoslovenskom stretnutí fujaristov Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!
Čičmany ako jedinečný skvost tradičnej architektúry sa na tri dni spoja s unikátom medzi hudobnými nástrojmi. A toto spojenie je podľa otca myšlienky festivalu Michala Fiľa každý rok pevnejšie.
Je nám stále lepšie
Michal Fiľo je rodák z horehronskej Heľpy. Žije v Banskej Bystrici, no jeho srdcovou záležitosťou sú Čičmany. Tvrdí, že do Čičmian chodí už tridsať rokov. Práve preto, že má obec svoju neopakovateľnú atmosféru, začal tu organizovať stretnutia fujaristov.
„Na Podpoľaní pôsobí združenie fujaristov. V tom prostredí vznikla myšlienka urobiť stretnutie fujaristov aj mimo Podpoľania. Aby sa šírila tradícia. Keďže som mal v Čičmanoch dobre vytvorené podmienky, tak som fujaristov dotiahol sem. Sme tu štrnásť rokov a stále je nám lepšie. Tešíme sa, že môžeme krásu nástroja odovzdať aj návštevníkom Čičmian,“ opisuje svoje prepojenie s dedinou pod Javorinkou Michal Fiľo.
„Podstatne bolo, aby sa chýr o Čičmanoch rozniesol, aby každý vedel, že v Čičmanoch sa niečo deje, že je tu krásne prostredie, maľované domčeky ako nikde na svete. Chceli sme aj týmto našim podujatím túto dedinu rozvinúť,“ dodal.
Hoci sa v Čičmanoch na fujare nehralo, pastierov tu bolo dosť a aj oni si krátili čas pri pasení hrou na rôzne druhy píšťal. Preto spojenie Čičmian a stretnutie fujaristov nie je až také celkom pritiahnuté za vlasy, myslí si Michal Fiľo.
„Toto je pastierska oblasť ako málokde inde na Slovensku. V Čičmanoch bolo množstvo košiarov. Aj tu hrávali ľudia na píšťalách, na gajdách, hoci nie na fujarách. Valasi a bačovia migrovali. Z Liptova na Horehronie, na Oravu, nosili si svoje tradície so sebou a tak sa prirodzene dostávala fujara aj do iných kútov Slovenska.
