ŽILINA. Reprezentačné oblečenie už vymenil za klubové a sústredí sa na to, aby so Žilinou bodoval v najbližšom zápase. Obavy, že mladé mužstvo bude tvrdo platiť za zbieranie skúseností, sa rozplynuli a MŠK ostal po deviatich ligových kolách jediným tímom bez prehry.
„V kabíne máme skúsených borcov ako Viktor Pečovský, Miro Káčer, Maťo Králik či Filip Kaša. Navyše, viacerí sme zbierali skúsenosti v minulej sezóne, takže v tejto je to o trošku ľahšie. Mladým chlapcom, ktorí k nám prišli v lete, chceme pomôcť. Nedávno sme zažívali to isté, čo oni. Tiež sme si prešli prvými zápasmi, prvými sklamaniami. Sme otvorení, nápomocní a všetci ťaháme za jeden povraz,“ hovorí jedna z ústredných postáv žltozelených, devätnásťročný útočník RÓBERT BOŽENÍK.
Bolo náročné vrátiť sa po reprezentačnej pauze do klubovej reality?
Ani nie. Reprezentácia bola pre mňa skvelým zážitkom, odohrali sme super zápas a potom som sa už veľmi tešil do klubu, medzi chlapcov. Od trénera som dostal deň voľna, trošku som si oddýchol, načerpal sily a opäť som prepol na klubový režim.
Ako s odstupom času hodnotíte zápasy s Chorvátskom a Maďarskom?
Duel s Chorvátskom nám nevyšiel. Bol to pre nás čierny deň, prehrali sme my aj dvadsaťjednotka v Azerbajdžane. V tom zápase nám nevyšlo takmer nič, Chorvátom všetko.
V Maďarsku sme vedeli, o čo hráme. V prípade výhry by sme mali ešte stále všetko vo svojich rukách. Ak by sme, nedajbože, neuspeli, už by to nebolo na nás. Pre všetkých to bol náročný zápas, našťastie, zvíťazili sme.
Mýlili si ju s dcérou kouča či roztlieskavačkou. Ako prvý ju povzbudil Guľa Čítajte Na štadióne v Budapešti vládla búrlivá atmosféra. Ako ste ju vnímali?
Vedeli sme, že to bude búrlivé, boli sme na to pripravení. Ostatným chlapcom to nerobilo veľký problém, zažívajú to každý týždeň. Ja som takúto atmosféru zažil prvýkrát. Vybičovalo ma to a som vďačný, ako to dopadlo.
Strelili ste víťazný gól a opäť sa o niečo zdvihol mediálny záujem o vašu osobu. Zažívali ste ho už pred rokom, teraz je však zrejme ešte intenzívnejší.
Deň – dva po zápase bol záujem veľký. Ja som sa však od toho snažil odstrihnúť, neriešiť to. Snažil som sa žiť bez internetu. Sústredil som sa len na futbal, lebo to, čo sa povie alebo napíše, veľmi neovplyvním. Navyše, z minulosti sa žiť nedá. Musím poďakovať chalanom, trénerom aj mentálnej trénerke za pomoc a za to, že ma držali pri zemi.
Zmenili sa reakcie ľudí, ktorých stretávate na ulici?
Po návrate do Žiliny to bolo trošku ťažšie. Keď som išiel von, ľudia ma spoznávali, zastavovali, chceli sa so mnou odfotiť.
