Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

Mýlili si ju s dcérou kouča či roztlieskavačkou. Ako prvý ju povzbudil Guľa

Chvíľu trvalo, kým si na ňu zvykli.

Dominika Gjerová počas otvorenia výstavy pri príležitosti 110. výročia MŠK Žilina. (Zdroj: JÁN MINTÁL)

Keby ste ju stretli na ulici, zrejme by ste ju nespoznali. Ale ak ste fanúšikom MŠK Žilina, jej hlas určite poznáte zo štadióna. DOMINIKA GJEROVÁ totiž už päť rokov zastáva pozíciu hlásateľky na domácich zápasoch žltozelených.

Ako ste sa dostali k práci pre MŠK Žilina?

"Všetko sa začalo pred piatimi rokmi, keď som pracovala ako moderátorka v regionálnom rádiu Sever. Mali sme s MŠK spoluprácu, v rámci ktorej k nám každý týždeň chodili futbalisti na rozhovor. Zhodnotili predchádzajúci zápas a pozvali ľudí na ten ďalší. Väčšinou to vyšlo tak, že tieto rozhovory som robila ja.

Futbal ma vtedy veľmi nezaujímal, nevedela som sa s nimi rozprávať o futbalových témach. Tak som to začala otáčať na témy, ktoré zaujímali mňa. O ich voľnom čase, o tom, čo radi robia či ako sa k futbalu vôbec dostali. Neskôr som sa dozvedela, že práve to bol hlavný dôvod, prečo ma oslovili na prácu hlásateľky.

Chceli nový, svieži vietor a myslím si, že sa mi podarilo priniesť ho. Na začiatku som futbalu veľmi nerozumela, musela som sa veľa učiť, makať na sebe. Doteraz však mám k tomu zdravý prístup.

Nejdem sa z toho zblázniť, ale dnes už som veľká fanúšička, často nervózna pri zápasoch. Vtiahlo ma to. Vidím do toho, viem, čo všetko to obnáša a hovorím si, že by som pokojne dala na futbal aj svoje deti. Myslím si, že to pre človeka môže byť prínosom."

Čo ste sa museli naučiť?

"Prvý futbalový zápas, ktorý som vôbec kedy videla naživo, bol ten, ktorý som hlásila. Mala som poriadne nervy, lebo som nevedela, čo ma čaká. Samozrejme, kolegovia ma pripravili na to, čo budem robiť, čo mám rozprávať a podobne. Ale bola som tak nervózna, že si ani nepamätám, s kým sme hrali. Viem len, že bolo okolo mňa veľa ľudí, ktorí mi vraveli, čo mám robiť.

Postupne som bola čoraz samostatnejšia. Osvojovala som si, čo všetko sa hlási. Sú predpísané veci, ktoré sa musia hlásiť. Kto dal gól, kto dostal žltú či červenú kartu, striedania, počet divákov. Nemôžu sa hlásiť žiadne veci navyše, pretože to v pravidlách nie je. Hlásateľ nemôže svojvoľne vstúpiť do zápasu. Tieto veci som sa musela naučiť, aj to, ako by som ich mala hlásiť. Zároveň však v MŠK očakávali, že do toho prinesiem niečo vlastné, že to budem hovoriť možno trošku inak ako ostatní hlásatelia."

Prečítajte si tiež: Sylvia Šebestian: Katedru vymenila za armádu Čítajte 

Nemôžete teda hecovať divákov?

"Počas zápasu nie, no snažím sa ich vtiahnuť do deja na začiatku. Mojou úlohou je pred výkopom zápas otvoriť. Povedať, o čo sa hrá, ako sa darilo tímom v predchádzajúcich zápasoch, aké majú postavenie v tabuľke. V tomto spočíva aj moja príprava na zápas. Mohla by som zhruba povedať z hlavy to, čo viem. Ale podľa mňa je najlepšia improvizácia pripravená improvizácia.

Futbaloví fanúšikovia sú totiž veľkí puntičkári. Veľmi pozorne počúvajú každé slovo, ktoré poviem. Musím si dávať pozor, lebo všetko sledujú a hneď zaregistrujú, keď poviem niečo zle. Som však rada, keď mi dajú spätnú väzbu, lebo vtedy mám istotu, že ma niekto počúva a nehovorím len tak do vetra (úsmev).

Čo sa týka burcovania, nie vždy je to ľahké. Závisí to od toho, koľko ľudí príde na zápas. Keď príde menej ľudí, je to komplikovanejšie. Počas zápasu mám príležitosť, keď strelíme gól. Ľudia sú radi, že kričím.

V minulosti som už raz či dvakrát vyhodnotila situáciu tak, že fanúšikovia by sa asi nepripojili do kričania so mnou, tak som len oznámila strelca gólu. No potom mi chodili reklamácie, vraj prečo som nekričala tak, ako obvykle. Takže teraz už vždy na trikrát kričím meno strelca, pretože ľudia to chcú. Chcú sa baviť."

Ako spočiatku reagovali ľudia, keď počuli ženský hlas?

"Chápem, že ľudia neberú zmenu dobre. A viem, že predo mnou najmenej osemnásť rokov robil hlásateľa jeden a ten istý človek. Fanúšikovia poznali jeho hlas, bol spätý s klubom, vedeli, čo od neho môžu očakávať.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C66E9 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C66E9 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Futbal


Pozrite si tiež články z hlavnej témy Futbal  na sport.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém Adrián Guľa, Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Kráľ je späť. Beh Súľovskými skalami ovládol Andrej Paulen

Strečanský: Kto beží v Súľove, ten si to zapamätá.

Traja najlepší.

Výhru sme odovzdali Petroviciam

Dobrovoľný hasičský zbor Petrovice vyhral v súťaži MY novín o naj hasičský zbor.

Výhru odovzdal šéfredaktor Michal Filek.

Doma opäť víťazne. Žilinskí basketbalisti pokorili Svit

V druhom kole mala Slávia voľno, nastúpila až v sobotu na zápas tretieho kola.

Druhý domáci duel Žiliny znamenal druhé víťazstvo.

Šnúru prehier preťali víťazstvom v regionálnom derby

Žilinskí hokejisti na domácom ľade vydreli výhru nad Považskou Bystricou.

Žilinskí hokejisti sa po dvoch týždňoch opäť radovali z výhry.

Už ste čítali?