Mýlili si ju s dcérou kouča či roztlieskavačkou. Ako prvý ju povzbudil Guľa

Chvíľu trvalo, kým si na ňu zvykli.

Dominika Gjerová počas otvorenia výstavy pri príležitosti 110. výročia MŠK Žilina. (Zdroj: JÁN MINTÁL)
SkryťVypnúť reklamu

Keby ste ju stretli na ulici, zrejme by ste ju nespoznali. Ale ak ste fanúšikom MŠK Žilina, jej hlas určite poznáte zo štadióna. DOMINIKA GJEROVÁ totiž už päť rokov zastáva pozíciu hlásateľky na domácich zápasoch žltozelených.

Ako ste sa dostali k práci pre MŠK Žilina?

"Všetko sa začalo pred piatimi rokmi, keď som pracovala ako moderátorka v regionálnom rádiu Sever. Mali sme s MŠK spoluprácu, v rámci ktorej k nám každý týždeň chodili futbalisti na rozhovor. Zhodnotili predchádzajúci zápas a pozvali ľudí na ten ďalší. Väčšinou to vyšlo tak, že tieto rozhovory som robila ja.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu

Futbal ma vtedy veľmi nezaujímal, nevedela som sa s nimi rozprávať o futbalových témach. Tak som to začala otáčať na témy, ktoré zaujímali mňa. O ich voľnom čase, o tom, čo radi robia či ako sa k futbalu vôbec dostali. Neskôr som sa dozvedela, že práve to bol hlavný dôvod, prečo ma oslovili na prácu hlásateľky.

Chceli nový, svieži vietor a myslím si, že sa mi podarilo priniesť ho. Na začiatku som futbalu veľmi nerozumela, musela som sa veľa učiť, makať na sebe. Doteraz však mám k tomu zdravý prístup.

SkryťVypnúť reklamu

Nejdem sa z toho zblázniť, ale dnes už som veľká fanúšička, často nervózna pri zápasoch. Vtiahlo ma to. Vidím do toho, viem, čo všetko to obnáša a hovorím si, že by som pokojne dala na futbal aj svoje deti. Myslím si, že to pre človeka môže byť prínosom."

Čo ste sa museli naučiť?

"Prvý futbalový zápas, ktorý som vôbec kedy videla naživo, bol ten, ktorý som hlásila. Mala som poriadne nervy, lebo som nevedela, čo ma čaká. Samozrejme, kolegovia ma pripravili na to, čo budem robiť, čo mám rozprávať a podobne. Ale bola som tak nervózna, že si ani nepamätám, s kým sme hrali. Viem len, že bolo okolo mňa veľa ľudí, ktorí mi vraveli, čo mám robiť.

Postupne som bola čoraz samostatnejšia. Osvojovala som si, čo všetko sa hlási. Sú predpísané veci, ktoré sa musia hlásiť. Kto dal gól, kto dostal žltú či červenú kartu, striedania, počet divákov. Nemôžu sa hlásiť žiadne veci navyše, pretože to v pravidlách nie je. Hlásateľ nemôže svojvoľne vstúpiť do zápasu. Tieto veci som sa musela naučiť, aj to, ako by som ich mala hlásiť. Zároveň však v MŠK očakávali, že do toho prinesiem niečo vlastné, že to budem hovoriť možno trošku inak ako ostatní hlásatelia."

Prečítajte si tiež: Sylvia Šebestian: Katedru vymenila za armádu Čítajte 

Nemôžete teda hecovať divákov?

"Počas zápasu nie, no snažím sa ich vtiahnuť do deja na začiatku. Mojou úlohou je pred výkopom zápas otvoriť. Povedať, o čo sa hrá, ako sa darilo tímom v predchádzajúcich zápasoch, aké majú postavenie v tabuľke. V tomto spočíva aj moja príprava na zápas. Mohla by som zhruba povedať z hlavy to, čo viem. Ale podľa mňa je najlepšia improvizácia pripravená improvizácia.

Futbaloví fanúšikovia sú totiž veľkí puntičkári. Veľmi pozorne počúvajú každé slovo, ktoré poviem. Musím si dávať pozor, lebo všetko sledujú a hneď zaregistrujú, keď poviem niečo zle. Som však rada, keď mi dajú spätnú väzbu, lebo vtedy mám istotu, že ma niekto počúva a nehovorím len tak do vetra (úsmev).

Čo sa týka burcovania, nie vždy je to ľahké. Závisí to od toho, koľko ľudí príde na zápas. Keď príde menej ľudí, je to komplikovanejšie. Počas zápasu mám príležitosť, keď strelíme gól. Ľudia sú radi, že kričím.

V minulosti som už raz či dvakrát vyhodnotila situáciu tak, že fanúšikovia by sa asi nepripojili do kričania so mnou, tak som len oznámila strelca gólu. No potom mi chodili reklamácie, vraj prečo som nekričala tak, ako obvykle. Takže teraz už vždy na trikrát kričím meno strelca, pretože ľudia to chcú. Chcú sa baviť."

Ako spočiatku reagovali ľudia, keď počuli ženský hlas?

"Chápem, že ľudia neberú zmenu dobre. A viem, že predo mnou najmenej osemnásť rokov robil hlásateľa jeden a ten istý človek. Fanúšikovia poznali jeho hlas, bol spätý s klubom, vedeli, čo od neho môžu očakávať.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným MYregiony.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C66E9 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

O postup do I. triedy ObFZ Žilina chcú zabojovať aj futbalisti Divinky.

Príručka futbalového fanúšika pred jarnou časťou.


Návštevníkov privíta od 30 marca.


Trolejbus sa následne vráti do Bratislavy.

Zmestí sa doň 180 cestujúcich.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu