Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Príbeh "otca" našej tresky

Jedna z najväčších slovenských špecialít, treska, oslavuje tento rok svoje 65. narodeniny.

Július Boško s rodinou v roku 1952. Na foto je aj jeho grilážová torta.Július Boško s rodinou v roku 1952. Na foto je aj jeho grilážová torta. (Zdroj: Archív Aleny Uhríkovej)

O tom, kto tresku prvýkrát namiešal a začal ponúkať zákazníkom, dnes niet pochýb. Autorom jej receptu je rodák z Nového Mesta nad Váhom Július Boško. Ako to celé bolo a v čom ďalšom bol tento kuchár a cukrár výnimočný, nám prezradila jeho neter a krstná dcéra Alena Uhríková.

Sympatická pani Alenka a jej manžel Milan si na „krstného“ spomínajú veľmi dobre. Jeho opis zhrnuli hneď v úvode rozhovoru do jednej vety: „Bol to veľký dobrák, ktorý miloval svoju rodinu a nadovšetko svoju prácu.“ A o tom, že ju robil výborne, svedčí celý jeho život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cukráreň na námestí

Mladý Július Boško sa ešte za prvej republiky vyučil za kuchára a cukrára a v centre Nového Mesta, priamo na námestí, si kúpil dom. Na poschodí spolu so svojou prvou ženou bývali a dole si otvoril cukráreň, ktorá sa hneď stala vychýrenou v celom meste. Prvé manželstvo mu vydržalo len dva roky. „Po tom, ako ho opustila žena kvôli inému, sa moji rodičia rozhodli, že ho dajú dokopy so sestrou mojej mamy Elenou Sedláčkovou. A tak sa stalo, že Julko sa priženil do našej rodiny,“ spomína Alenka Uhríková.

Po vojne sa však všetko zmenilo. „V Novom Meste nad Váhom žila početná židovská komunita, ktorá mala svoje obchody a kaviarne hlavne v centre mesta na námestí. Za vojny museli títo obyvatelia nútene opustiť svoje domovy. Obchody a kaviarne zanikli a spoločenský život v meste sa utlmil. Keď prišlo znárodnenie, Boškovci boli prinútení predať svoj dom s cukrárňou a bytmi lacno štátu. Nakoľko v Novom Meste nad Váhom už nevidel Július Boško perspektívu uplatnenia, rodina, vtedy už s dvomi malými synmi Julkom a Petrom, sa na jeseň roku 1953 presťahovala do Bratislavy“, hovorí manžel Milan.

Vedúci v Rybe

Boškovci sa nasťahovali do jednoizbového bytu pavlačového domu na Dunajskej ulici, kde prišiel časom na svet aj ich tretí syn Lacko. Bolo to kúsok od bratislavskej prevádzky národného podniku Ryba, ktorý mal rozbehnuté v tom čase už aj závody v Žiline a Košiciach. Otec rodiny sa tam hneď zamestnal a rýchlo sa vypracoval na vedúceho výroby.

Keď prišiel Boško do Ryby, štát mal už rozbehnutý program, ktorý podporoval dovoz rýb zo severských krajín. Jeho cieľom bolo po vojne obohatiť jedálniček obyvateľov Československa a morské ryby boli najlepším zdrojom živín. „V Rybe sa zo začiatku predávali len celé ryby na domáce spracovanie. Boli to hlavne tresky. V domácnosti krstných rodičov boli ryby na dennodennom poriadku. Pamätám si, že bratranec Petrík bol vtedy aj odfotený v jednom časopise so sloganom, ktorý propagoval jedenie rýb,“ spomína Alenka.

Zrodila sa treska

Július Boško bol odjakživa kreatívny človek, ktorý mal cit pre prípravu jedál a vymýšľanie nových receptov. „V čase, keď začal robiť v Rybe, už prestali ísť ryby ako také na odbyt. Ľudia sa ich prejedli. V Rybe preto museli niečo vymyslieť. Julko sa chopil iniciatívy a ako vedúci vo výrobe začal sám všeličo skúšať,“ vysvetľuje neter Júliusa Boška. A tak namiešal v roku 1954 kombináciu varenej tresky, zeleniny a majonézy, a vznikla dodnes najpopulárnejšia slovenská špecialita rýchleho občerstvenia. V Bratislave sa stala hitom okamžite. „Čo vieme z rozprávania, medzi ľuďmi sa Boškova špecialita hneď uchytila a najskôr začali chodiť na prvú tresku do Ryby na Dunajskú. Za krátko sa však začala vyrábať vo veľkom naprieč Slovenskom, tak ju mali ľudia radi,“ spomína na dobu svojej mladosti Milan Uhrík.

Treska tak začala putovať do predajní Ryby po Slovensku aj zo Žiliny, kde fungovala výroba rybích špecialít na Slovensku najdlhšie, už od roku 1924 a tiež z Košíc. „Boli sme sa párkrát pozrieť za krstným v práci v Bratislave. Pri Manderle bola spredu dlhá predajňa, kde predávali všeličo - od čerstvých ruských vajec, cez obložené misy, rôzne druhy šalátov až po tresku, ktorá mávala vtedy ešte takú žltkastú farbu. Za predajňou bola brána, ktorou sa chodilo priamo do výroby, kde boli veľké kade so živými rybami,“ popisuje pani Uhríková.

Nielen Boškova treska, ale aj syrová pena a grilážové torty

Popri tom, ako Július Boško cez deň dohliadal na výrobu v Rybe a podieľal sa na vývoji nových špecialít, pracoval po večeroch a víkendoch ako kuchár vo vychytených bratislavských hoteloch. Jeho povesť špecialistu na studenú kuchyňu mu otvárala dvere aj na štátnické recepcie a on sa chopil každej príležitosti, ako si privyrobiť pre svoju rodinu. Po roku 1968 sa mu podarilo uplatniť svoje vedomosti a zručnosti na pár rokov aj v hoteli vo Viedni.

A keďže prácu v kuchyni miloval, o jeho výtvory nebola núdza ani na rodinných stretnutiach. Alenka spomína: „S Julkom si spájame dodnes jeho typickú, vynikajúcu syrovú penu, ktorá nás čakala pri každej návšteve. Jeho najväčšou srdcovkou však bolo cukrárčenie. Robil fantastické grilážové torty a jeho špecialitou boli aj veľké nástenné obrazy, celé z cukru.“

„Otec“ tresky pracoval v bratislavskej Rybe do začiatku 70-tych rokov, do skončenia výroby na Dunajskej ulici. Jeho hlavnou náplňou bolo pokračovanie práce v hotelierstve. „A popri tom si vymyslel vlastnú bokovku. Na Bajkalskej ulici v Bratislave si prenajal garáž, kde varil, mrazil a predával vlastnú zmrzlinu. Ako všetko, do čoho sa Julko v oblasti gastronómie pustil, aj tu sa mu darilo,“ spomína na neskoršie obdobie života svojho krstného otca Alena Uhríková.

Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  3. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  4. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  5. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  6. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  7. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  4. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  5. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  6. Changes to the System of Remedies
  7. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  8. Nová éra stavieb začína teraz
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 391
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 572
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 4 972
  4. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 4 664
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 400
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 150
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 047
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 432

Blogy SME

  1. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
  2. Rastislav Jusko: Čo s tebou ďalej, paragraf 363?
  3. Anna Miľanová: Luster podobný lampiónu...
  4. Michala Guľasová: Andrea Rimová – 29. február - knižná recenzia
  5. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka
  6. INESS: O platoch zdravotníkov nemajú rozhodovať ministri
  7. Internátny život UK: Decembrový internát: 10 tipov na dlhé zimné večery
  8. Rudolfa Vallová: Keď odchádzajú talentovaní mladí ľudia...
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 184 616
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 7 245
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 878
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 302
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 047
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 968
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 799
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 943
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Lámete si hlavu s vianočnými darčekmi? Nadeľte vašim blízkym zážitky a chvíle odpočinku: venujte im poukaz do Resortu Valachy Veľkej Karlovice v Beskydoch, ktorý sa nachádza len 3 kilometre za českou hranicou.


2. dec

Výsledky ankety, v ktorej hlasovali predstavitelia klubov I. triedy ObFZ Žilina, sú známe.


14 h

Rozpis jázd je na webe DPMŽ.


16 h

Vyšetrovateľ na muža spracoval podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby.


20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
  2. Rastislav Jusko: Čo s tebou ďalej, paragraf 363?
  3. Anna Miľanová: Luster podobný lampiónu...
  4. Michala Guľasová: Andrea Rimová – 29. február - knižná recenzia
  5. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka
  6. INESS: O platoch zdravotníkov nemajú rozhodovať ministri
  7. Internátny život UK: Decembrový internát: 10 tipov na dlhé zimné večery
  8. Rudolfa Vallová: Keď odchádzajú talentovaní mladí ľudia...
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 184 616
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 7 245
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 878
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 302
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 047
  6. Jana Melišová: V závoji hmly 2 968
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 799
  8. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 943
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu