Rozbehané dni. To je celkom príznačný prívlastok dní Sylvie Šebestian. S príslušníčkou žilinského 5. pluku špeciálneho určenia, štvornásobnou maratónskou majsterkou Slovenska a dvojnásobnou majsterkou Slovenska na 50 kilometrov sme sa v jeden taký deň rozprávali o práci, o behu, o rodine aj o tom, ako sa jej tieto aspekty života darí skĺbiť.
Lucia Cerchlanová: Urobiť o krok viac ako ostatní Čítajte Každý deň máte takýto rušný?
"Podľa toho, či som v práci, alebo mám voľno. Teraz som síce mala voľno, ale v podstate všetky dni sú hektické."
Okrem práce a rodiny sa intenzívne venujete aj behu. Zosúladiť všetky veci chce asi dobrý time management, však?
"Určite. Ale keďže mám prácu, akú mám, v rámci nej mávam ráno fyzickú prípravu. Plus, ešte si vždy nájdem čas na nejaký iný tréning."
Ako vyzerá váš bežný deň?
"Vstávam o trištvrte na päť, potom asi 20 minút cvičím. Následne s manželom pripravujeme veci pre naše deti, dáme kávičku a ja okolo pol siedmej začínam tréning, zatiaľ čo muž zavezie deti do školy, do jaslí. Okolo ôsmej končím s tréningom, nasleduje práca a potom sa už len venujem rodine."
Vizitka Sylvie Šebestian
Sylvia Šebestian pochádza z Púchova. S manželom Patrikom a synmi Patrikom (9) a Filipom (2) bývajú v Žiline. Vojenská kapitánka pôsobí v elitnom 5. pluku špeciálneho určenia ako náčelníčka Osobnej skupiny veliteľa. Aktívne sa venuje behu, je štvornásobnou majsterkou Slovenska v maratóne, dvojnásobnou majsterkou v polmaratóne a takisto dvojnásobnou majsterkou v behu na 50 km. Na konte má momentálne 34 maratónov, jej osobný rekord má hodnotu 2:59:06 hod
Boli ste stredoškolskou učiteľkou, avšak zmenili ste zamestnanie a dnes je z vás príslušníčka 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Čo sa skrýva za tak veľkou zmenou?
"Vždy som chcela ísť do policajného zboru alebo do armády, ale moja rodina tomu nebola veľmi naklonená. Nasmerovali ma na vysokú školu, tak som si vybrala učiteľstvo. Učila som šesť rokov, no vôbec ma to nenapĺňalo. Zlomom bolo rozhodnutie, že to predsa len skúsim. Zistila som, že do armády sa dá dostať. Tak som to skúsila a podarilo sa."
Ako prebiehali prijímacie testy?
"Výberové konanie sa skladalo z dvoch častí, psychotesty aj fyzické testy. Na základe nich som sa dostala do prijímača a tam mi určili, kam pôjdem slúžiť. Mne prišiel personálny rozkaz so smerom kasárne Krškany Nitra."
Čo bolo pre vás v rámci prijímacieho procesu najťažšie?
"Testy sa dali zvládnuť, ale samotný prijímač bol dosť o psychike. Trval deväť týždňov a bola to úplná zmena oproti tomu, na čo som bola zvyknutá. Všetko bolo organizované, stále za mňa niekto rozhodoval."
Nemali ste obavy, keď ste išli do vojenského povolania?
"V tom období prechádzal môj život veľkými zmenami, a tak som si povedala, že učiteľstvo hodím za hlavu a pôjdem za svojím snom z mladosti. Vnímala som to ako výzvu. Nemuselo to vyjsť, takže som to brala tak, že keby mi to nevyhovovalo, mám sa kam vrátiť. Ale k tomu nedošlo, vyhovovalo mi to a zostala som."
