ŽILINA. „Čosi tam je, ale nechcel by som to ešte nejako konkretizovať, keďže to ešte nie je stopercentné. Mám taký pocit, že teraz by to už mohlo vyjsť, ale ešte tomu nechcem dávať sto percent. Ako bude, tak bude. Som zástancom toho, že čo má prísť, príde,“ vravel na začiatku letnej prípravy dnes už exkapitán MŠK Žilina Michal Škvarka.
Prešiel týždeň a žilinský klub zverejnil správu o prestupe rodáka z Príboviec. Škvarka odchádza do maďarského klubu Ferencvárosi TC, v ktorom si proti bulharskému Ludogorets Razgrad zahrá 2. predkolo Ligy majstrov. S novým klubom podpísal zmluvu na tri roky.
O postup Gbelian sa zaslúžila výborná partia Čítajte „Ako každý jeden hráč mám sny a ciele. Jedným z nich bolo zahraničie, čo sa konečne podarilo a som za to vďačný. Necítil som potrebu zmeny, skôr som potreboval vystúpiť z komfortnej zóny a posunúť sa. V Žiline mi nič nechýbalo, bol som tu šťastný. Všetko malo systém a bolo skvele nastavené, no osobne i kariérne som potreboval nový impulz,“ vysvetlil žilinský odchovanec pre web mskzilina.sk dôvody svojho odchodu.
S titulom, no bez pohára
Michal Škvarka prišiel do Akadémie MŠK Žilina v roku 2007 z Fomatu Martin. S MŠK zažil skupinovú fázu Ligy majstrov, spomedzi aktuálnych hráčov kabíny odohral v žltozelenom drese najviac stretnutí, mužstvo ako kapitán doviedol v sezóne 2016/2017 k ligovému titulu. Napriek tomu sú méty, ktoré mal vytýčené, no nepodarilo sa mu ich dosiahnuť: „Splnil som si mnohé sny, no nie všetky, keďže mojím snom bol zisk Slovenského pohára. Rovnako som chcel do Žiliny ako kapitán doniesť skupinovú fázu európskeho pohára. Veril som tomu najmä v majstrovskom roku, keď sme vypadli nešťastne s Kodaňou."
O prestupe Michala Škvarku sa špekulovalo už aj počas predošlých prestupových období. Naposledy, v zime, to nevyšlo pre zranenie. „Mám 26 rokov, je to neskoršie, ako som predpokladal. Myslel som si, že prestup príde už skôr. V živote však nie je všetko tak, ako si predstavujeme. Už sa teším na novú výzvu, som veľmi rád, že som dostal takúto príležitosť. Idem do klubu s bohatou históriou a najvyššími cieľmi. To bol môj zámer – ak sa mám niekam posunúť, tak do klubu, ktorý mieri vysoko,“ povedal Škvarka.
Niekdajší mládežnícky reprezentant si pripísal dva štarty aj v seniorskej reprezentácii. Môže angažmán v drese úradujúceho maďarského majstra znovu otvoriť túto kapitolu jeho futbalovej kariéry? „Ťažko povedať. Verím, že áno. Rád by som sa dostal do národného mužstva, je to jeden z mojich snov. Uvidíme, či zaujmem trénerov v reprezentácii. Budem robiť maximum."
Dvaja šošoni prestúpili. Do stavu manželského Čítajte Puto bude stále a navždy
Do Žiliny prišiel Michal Škvarka už v mládežníckom veku. Čo teda pre neho MŠK znamená? „To je jednoducho moja rodina. Ťažko hľadať iné slová než rodina, lojalita, zázemie, ústretovosť. Takéto slová by som mohol hovoriť do zajtra. Výnimočný bol dôverou, keďže som klubu naplno veril, že spolu môžeme byť úspešní a klub zas veril mne. Puto tam bude stále a navždy. Aspoň z mojej strany určite. Verím, že sa raz vrátim."
Spomenul si aj na najkrajšie chvíle v žltozelenom drese: „K futbalu patria pekné i horšie časy. Najkrajšie momenty sú tri. Určite zápasy Európskej ligy v roku 2015 – Poltava a Bilbao. Druhým je Zápas odchovancov, no najviac si cením majstrovskú sezónu 2016/2017, kedy sme zažili víťazné, neopísateľné chvíle. Verím, že si to ešte v budúcnosti zopakujem."
Michal Škvarka nebol len futbalistom MŠK Žilina. Bol kapitánom, vodcom v kabíne i mimo nej. O uvoľnenú líderskú pozíciu sa však nebojí: „Určite to nebolo iba o mne. Som rád, že ma tak MŠK vníma. Určite sa tam nájdu ďalší ako Viktor Pečovský, Miro Káčer a postupne to budú preberať mladší, ktorí sa začleňujú v šatni. O toto nemám obavy. Spoluhráčom by som sa za všetko poďakoval, pretože vďaka nim som sa mohol posunúť tam, kde som teraz. Oni mi pomáhali, aby som bol viditeľný. Oni boli tí, ktorí mi pomohli, keď mi to nešlo. Veľká vďaka a hrdosť, že bojujú za žltozelené farby."
Na záver adresoval slová vďaky všetkým, s ktorými bola jeho žilinská cesta prepletená: „„Som vďačný každému jednému trénerovi, ktorý ma viedol v MŠK od mojich pätnástich. Každý jeden mi niečo odovzdal, každý bol niečím výnimočný. Tréneri ma vždy posunuli a ukázali cestu futbalovým životom. Aktuálnemu trénerskému tímu ďakujem, že chápal moju požiadavku posunúť sa ďalej a podporil ma. Ďakujem fanúšikom za podporu počas všetkých tých rokov. Hlavne tým, ktorí pri mne stáli aj v horších chvíľach. Vďaka patrí všetkým spoluhráčom, s ktorými som mal česť zahrať si v žilinskom drese. Vždy išli na dno svojich síl. Vytvoril som si v klube naozaj silné priateľstvá, ktoré mi ostanú na celý život. V neposlednom rade ďakujem vedeniu a pánovi Antošíkovi za profesionálne podmienky, ktoré v Žiline boli vždy na nadštandardnej úrovni. Ďakujem, Žilina."
