Makroteam vstupoval do sezóny s vysokými ambíciami, ktoré sa mužom splniť nepodarilo. Sezóna sa zvrtla na sérii s Lučencom, po ktorej cítili zverenci Dušana Dobšoviča krivdu. Šéfa žlto-čiernych potešili majstrovskými titulmi ženy a výber do sedemnásť rokov.
- Pred sezónou ste vymenili brazílskych legionárov, keď v kádri ostal iba Wellington a pribudla trojica Everton Borges, André Luiz a Lucian. Čo hovoríte na ich výkony?
Myslím si, že opäť priniesli niečo nové do mužstva. Dvaja z nich sú mladí futsalisti a splnili to, čo sme od nich očakávali, možno Evertonovi chýbalo viac streleckého šťastia. Skúsenejší Wellington sa stal najlepším strelcom súťaže a Lucian zase dirigoval hru zozadu, aj keď trošku mu chýbalo viac útočnejšej chuti. Samozrejme, výkony neboli ideálne počas celej sezóny, ale v konečnom dôsledku sme spokojní, myslím, že typologický výber do kádra bol zvolený správne.
- Wellington bol najlepším strelcom súťaže, keď nastrieľal až 41 gólov. Bolo cieľom mužstva hrať to na tohto Brazílčana alebo tie góly vyplynuli z jeho individuálnych kvalít?
Z väčšej miery to bolo o jeho individuálnej kvalite. Hoci futsal je kolektívna hra a bez spoluhráčov by toľko gólov nenastrieľal, z veľkej miery to je o kvalite, ktorú prináša. Jeho dravosť za gólmi, neskutočné zrýchlenie s loptou i bez, sú jeho najvýznamnejšími kvalitami. Na druhej strane niekedy je “negatívom“ ísť vždy do zakončenia namiesto výhodnejšej prihrávky, ale to je už údel kanonierov.
- Podarí sa Vám ho udržať v kádri pre nadchádzajúcu sezónu? Neprerástol už súťaž?
Súťaž neprerástol, bol síce najlepším strelcom, to však o rok nemusí byť. Wellingtona budeme chcieť udržať a verím, že sa dohodneme. Pokiaľ by však mal zaujímavú ponuku zo zahraničia, tak mu v odchode brániť nebudeme.
- Slovenskými ťahúňmi tímu mali byť Krištofík a Hudek. Splnili Vaše očakávania?
Splnili. Sú to najskúsenejší slovenskí hráči v tíme a svoje miesto si zastali, keď mužstvo viackrát výkonmi potiahli. Obaja sa navyše predstavili aj v reprezentácii a opäť sa posunuli výkonnostne vyššie.
- Dve kolá pred koncom základnej časti posilnil tím piaty brazílsky legionár Aderson Riquinho. Ako hodnotíte spätne tento vstup do mužstva?
Chceli sme ešte viac posilniť ofenzívu pred play-off, no keď sa na to pozrieme spätne, tak to bolo dosť neskorý vstup. Nedokázali sme ho už do mužstva zapracovať tak, ako sme si želali. Z individuálneho hľadiska priniesol do tímu niečo iné a nové. Bolo to však pomerne neskoro pred play-off. Zrejme si to pýtalo jeho angažovanie o pár týždňov skôr, aby viac spoznal herné a štandardné situácie. V niektorých momentoch tak jeho prínos nebol plnohodnotný.
- Vráťme sa späť k začiatku sezóny, keď ste po dramatickom boji remizovali so žilinským MŠK. Ďalšie derby skončilo taktiež remízou. Čím to bolo, že ste druhý žilinský celok nedokázali poraziť?
Herná kvalita bola na našej strane, keď v oboch zápasoch sme mali jednoznačnú prevahu. Všetka česť futsalistom MŠK, ktorí zápasy odmakali a odbojovali. Chceli sa v zápasoch proti nám možno aj trocha vytiahnuť. Najmä prvý zápas, ten mal po všetkých stránkach tú správnu šťavu a plné hľadisko. Keby bolo takých zápasov viac...
- Na prvý zápas sa prišla pozrieť takmer plná hala, keď si našlo cestu do haly na Rosinskej ceste 400 divákov, no odvtedy sa čísla návštevnosti tejto cifre príliš nepriblížili. Čím to podľa Vás je?
Ťažko povedať. Možno je to tým, že je Žilina presýtená športom. Vidíme to na návštevách na hokeji alebo futbale. Akurát basketbal, ktorý sa vrátil po rokoch, má adekvátnu divácku kulisu. Neviem však presne povedať čomu to pripísať.
- V bráne sa počas sezóny vystriedala trojica brankárov Kováč, Košút a Porubčanský. Ste s ich výkonmi spokojný?
Otvorene musím povedať, že toto je dlhodobo naša najväčšia slabina. Nevyrovnanosť výkonov nás aj tento rok stála stratu niektorých zápasov. Chceli sme dať šancu všetkým trom, čo sa nám v základnej časti podarilo. Nakoniec šiel Kováč do play-off ako jednotka a svoje miesto si zastal. Najväčšie sklamanie je Marián Porubčanský, s ktorým do ďalšej sezóny nerátame. Po výbornom výkone v Lučenci (5:5 pozn. aut.) mal nejaké svoje problémy a ďalej už s nami bez slov nepokračoval. Roman Košút, pokiaľ absolvoval plnú tréningovú záťaž, bol dobrý doplnením pre Filipa Kováča, ba v niektorých častiach sezóny sme s ním bez obáv mohli počítať aj do základu. Z jeho strany to bolo v poriadku, keďže to bola pre neho debutová sezóna v najvyššej súťaži.
- Prvé kolo play-off Vám prisúdilo za súpera tím z Levíc. Sériu ste ovládli...
Kvalita bola jasne na našej strane, čo sme dokázali výkonmi doma aj vonku. Celkovo bol v lige rozdiel medzi prvou štvorkou a zvyšnými celkami. Mrzel ma iba zápas v Leviciach, keď sa domáci prezentovali veľmi agresívnou hrou, kde sme museli riešiť nielen výsledok, ale aj to, aby sme sa nezranili.
- V semifinále ste si zmerali sily s Lučencom. Séria skončila výsledkovo jednoznačne pre Lučenec, no zápasy to boli vyrovnané...
Kto stretnutia sledoval, tak vie, že to jednoznačné nebolo. Zápasy boli maximálne vyrovnané a atraktívne pre divákov. V prvých dvoch zápasoch sme viedli o dva góly a v treťom dokonca o tri. Nedokázali sme to však dotiahnuť do víťazstva. Niektorí hovorili, že je to o kondičnej stránke, no kondične sme na tom boli v poriadku. Skôr to bolo o hlavách. Keď súper znížil alebo sa dotiahol na rozdiel gólu, tak sme nedokázali reagovať správne. Odišli sme psychicky, súper zápasy otočil. Bola to vyrovnaná a vo veľkej časti série sme boli lepším mužstvom. Hrá sa však na góly a tých dal súper viac.
- Zamerajme sa na posledné sekundy tretieho zápasu série proti Lučencu. 32 sekúnd pred koncom sa uvoľnil Papajčík po pravom krídle a nešetrne ho dohral po odohratí lopty Marlon. Rozhodcovia Fischer s Botkom penaltu neodpískali a Papajčík vyviazol zo súboja so zlomenou nohou. Necítili ste v kabíne krivdu po tomto momente?
Krivdu sme cítili samozrejme. Bol to jasný pokutový kop, červená karta pre Marlona, mohli sme vyrovnať, bolo to jasné ovplyvnenie zápasu zo strany rozhodcov. Prehrali sme však na palubovke. Kvalita rozhodcovskej stránky žiaľ celkovo nie je ideálna. Liga išla strašne rýchlo kvalitou hore po príchode zahraničných hráčov. Tým, že sa slovenskí hráči ťahajú kvalitou hore popri nich, tak má liga oveľa vyššiu úroveň ako mala pred pár rokmi. Úroveň rozhodcov však nedosahuje potrebnú úroveň. Otázkou je, čo sa s tým dá v krátkej dobe robiť.
- Súboje o tretie miesto opäť priniesli to, čo semifinále, keď ste opätovne neudržali vedenie v oboch zápasoch. Prečo sa to zopakovalo aj v sérii proti Wild Boys?
Možno to pripísať strate motivácie, sklamaniu z vypadnutia po vyrovnanej sérii s Lučencom. Mohli sme však získať bronz, čo mala byť dostatočná motivácia. Zápasy však boli totožné ako proti Lučencu, keď sme prevažnú časť zápasu mali vo svojich rukách a mali sme priebeh pod kontrolou. Potom však prišiel opäť hlúpy gól a už to išlo...
- Štvrté miesto hodnotíte ako neúspech?
Našim cieľom bolo semifinále a pri zhode okolností sme chceli hrať finále. Štvrté miesto je neúspech už len preto, že sme po základnej časti obsadili tretie miesto. Keď sa na to pozrieme celkovo, tak musíme byt nespokojní s umiestnením, a to aj v pomere k vynakladaným financiám, času a energii okolo prevádzky A-tímu.
- Pod záštitou Makroteamu sa premiérovo predstavilo aj ženské družstvo, ktoré hneď aj vyhralo súťaž. Ako sa zrodil nápad vytvoriť aj ženský futsalový tím?
Futbalistky pod vedením Laca Németha mali finančné problémy a bolo na vážkach, či do futsalovej súťaže pôjdu. V tejto súvislosti som do toho vstúpil ja, rýchlo sme sa dohodli a dievčatá prešli futsalovo pod nás. Počas celej sezóny bolo na nich vidieť obrovské chcenie a chuť. Sú tam dievčatá, ktoré už okúsili reprezentáciu, futsal ich bavil a nakoniec bol z toho majstrovský titul. Potešilo.
- Ako hodnotíte výkony mládežníckych družstiev? Mužstvo do sedemnásť rokov svoju súťaž vyhralo, no opačnú situáciu zažil tím do 20 rokov, ktorý skončil predposledný.
Posledné dve sezóny sme obetovali najmä “áčku“, čo sa prejavilo na chýbajúcich hráčoch medzi prvým mužstvom a mládežníckou vetvou. Po určitých skúsenostiach z minulosti sme začali systematicky pracovať s chlapcami vo veku 12-13 rokov a preto nám tam vznikla akási medzera. V staršej juniorke boli len dvaja-traja hráči, ktorí prakticky okrem Andreja Zaťuru nedosahovali výkonnosť potrebnú na ligové súťaže.
Pri súťaži do 20 rokov sme sa na výsledok nekoncentrovali a nebol pre nás kľúčový, keďže sme to vnímali ako prípravu týchto mladých chlapcov na budúcnosť. Na druhej strane súťaž do sedemnásť rokov sme odohrali prevažne s pätnásťročnými chlapcami, ktorí sa chopili šance, súťaž vyhrali a získali majstrovský titul. Tu sa ukazujú plody našej dvoj-trojročnej práce s nimi, keď sa dokázali presadiť medzi staršími, čo vnímame ako veľký úspech a motiváciu do ďalších rokov. Toto si veľmi cením.
- Ukázali mladí futsalisti potenciál, že by sa raz mohli stať oporami “áčka“?
Pokiaľ budú v tom pokračovať tak, ako doteraz, tak jednoznačne áno. Dá sa povedať, že v budúcnosti by sme z nich vedeli poskladať snáď i polovicu mužstva. Ako hovorím, musia vydržať v práci a je to len na nich. Snažili sme sa im vytvárať adekvátne podmienky na ich športový rast, perspektívu títo chlapci určite majú.
- Zároveň zastávate pozíciu prezidenta futsalového zväzu. Po poslednom zápase play-off proti Leviciam sa na sociálnych sieťach strhla búrlivá diskusia pod príspevkami na facebookovej stránke Levíc, keď predstavitelia tohto klubu upozorňovali na neoprávnený štart Škulca v poslednom zápase série a to, že ste neboli potrestaní kontumáciou, spájali najmä v súvislosti s Vašou pozíciou na zväze. Necítili ste tlak na svoju osobu? Treba však povedať, že pravidlá súťaže boli na strane Makroteamu...
Tlak cítim aj v iných súvislostiach. Samozrejme to vnímam, ale za tie roky som sa naučil príliš si to nepripúšťať. Čo sa týka danej situácie, áno, stala sa administratívna chyba pri zápise. Riešenie bolo záležitosťou výlučne ligovou a ja ako prezident do ligových záležitostí absolútne nezasahujem. Od tohto je tu exekutíva, ktorá sa zaoberá riadením súťaží a ja s tým nemám absolútne nič spoločné, okrem komunikácie určitých strategických záležitostí. Škulec nebol zapísaný v elektronickom zápise, ale bol riadne pripravený k zápasu, mal riadne platnú registráciu, nebol v treste, počet hráčov na súpiske sme neprekročili.
Nastalo pochybenie vedúceho nášho tímu a taktiež rozhodcov, ktorí vykonávajú predzápasovú kontrolu. Nevšimli si, že na papieri mali trinásť ľudí a fyzicky bolo prítomných štrnásť. To, že Levice vyvinuli nejaký tlak po štvrťfinálovej sérii, tak to vnímam ako nejaký pokus o zdramatizovanie série, hoci na palubovke sa ukázalo, že na nás v ten moment jednoznačne nemali. Normy v danom prípade hovorili jednoznačne, keď sa takýto typ prípadu neklasifikuje ako neoprávnený štart. Nebol to dôvod na nejaké herné dôsledky tejto chyby.
- Diskusiu vyvolal aj prípravný zápas reprezentácie proti Lučencu pred play-off...
Bánová oslávila 90. narodeniny triumfom v štvrtej lige Čítajte Reprezentácia odohrala v rámci tréningového kempu dva prípravné zápasy, mala to byť dobrá propagácia futsalu. Prvý, ktorý sa hral v Banskej Bystrici bol bez problémov. Druhý zápas som nevidel osobne, ale z viacerých zdrojov som si nechal vysvetliť situáciu. Išlo čiastočne o akési nevyrovnané účty z ligy medzi brazílskymi hráčmi Lučenca a hráčmi reprezentácie. Vyplynulo to až do mnohých nevyberavých zákrokov, ktoré by v prípravnom zápase nemali byť. Možno si to pýtalo výraznejšiu reakciu nášho reprezentačného trénera, ktorý je súčasne trénerom Lučenca. Mrzela ma však tiež reakcia divákov v Lučenci, ktorí sú inak v lige fantastickí, voči hráčom našej reprezentácie. Niektorí hráči dokonca povedali po zápase, že v Lučenci už nenastúpia.
- Ste spokojný výkonmi mužskej reprezentácie v sezóne 2018/2019?
Pripravujeme sa na kvalifikáciu v Azerbajdžane. Všetko má v rukách tréner Berky, on má myšlienku a koncepciu, ktorá by nás mala dotiahnuť za našim spoločným cieľom. Myslím si, že niektoré zápasy boli z našej strany veľmi dobré. Urobili sme obmenu kádra, ktorý je dnes širší a je tam aj veľa mladých hráčov. Uvidíme v októbri, či táto cesta prinesie svoje ovocie.
- V sezóne ste opätovne zorganizovali Slovak Futsal Week. Plánujete pokračovať s organizáciou tohto turnaja aj v nasledujúcej sezóne?
Chceme v organizácii tohto turnaja pokračovať, no nie za každú cenu. Je to určitá forma prípravy, avšak toto podujatie slúži aj na popularizáciu športu. Tento rok máme pozvánku na turnaj do zahraničia a vychádza to na asociačný termín, kedy sa uvažovalo s Futsal Weekom. Takže je možné, že tento rok ho nebudeme organizovať aj vzhľadom na to, že máme nabitý kalendár. V októbri je kvalifikácia, hrá sa aj Liga Majstrov, v ktorej bude hrať Pinerola s množstvom reprezentantov, a následne pokračuje ďalšia fáza kvalifikácie, kde verím, že postúpime.
- Olympijských hier mládeže v Buenos Aires sa zúčastnilo aj Slovensko. Síce sme dokázali vyhrať iba jeden súboj nad Panamou, no pre mladých hráčov musel byť zážitok hrať súboj proti domácej Argentíne pred vyše 6000 divákmi...
Áno, a o to práve ide. Pár rokov dozadu chalani nemali takúto možnosť. Úspechom bolo už len to, že sme mohli zorganizovať kvalifikáciu u nás a ďalším to, že sme sa tam dostali. Bola tam svetová špička a nemohli sme mať veľké oči. Ale rastie nám silná generácia, keďže ide o chlapcov, ktorí s vrcholovým futsalom mohli začať podstatne skôr ako generácie predtým. Zápas proti domácej Argentíne bol veľkým zážitkom pre mladých hráčov.
- Na čo sa slovenský futsal plánuje zamerať v nadchádzajúcej sezóne?
Chceme pokračovať v systematickej práci plynule ďalej, postupne napĺňať naše strategické zámery, aby sme futsal v roku 2021 po volebnej konferencii odovzdali našim nasledovníkom v dobrej kondícii. Aktuálne sa sústredíme na kvalifikáciu mužov na Majstrovstvá sveta, začína nový kvalifikačný cyklus pre Majstrovstvá Európy žien. Je teda mnoho vrcholov, na ktoré sa budeme pripravovať. Taktiež sa zameriame na ešte väčšiu podporu mládeže. Máme tri mládežnícke výbery U21, U19, U17, s ktorými je potrebné systematicky pracovať
