Zverejňovanie týchto odpovedí na webovej stránke nie je pre samosprávy zákonnou povinnosťou. Žilinský samosprávny kraj ho zaviedol počas pôsobenia bývalého župana Juraja Blanára.
Kontrola a transparentnosť
„Verejnosť má právo byť informovaná a takto nemusel každý vypisovať žiadosti, ale mohol si pohodlne prečítať, na čo sa pýtal niekto iný. Druhý rozmer zdôrazňuje kontrolu, ktorej sa dá takto vyhnúť. Teoreticky sa môže stať, že na rovnakú alebo podobnú otázku dostanú rôzni ľudia rôzne odpovede. Ak by boli zverejnené, mohli by si ich porovnať a overiť, či sú pravdivé,“ hovorí o dôvodoch Peter Kubica, ktorý v období rokov 2006 – 2017 pôsobil ako riaditeľ odboru informácií.

Aj právnik Ján Ivančík z Transparency International Slovensko je presvedčený, že zverejňovanie takýchto informácií na webe prispieva k transparentnosti, aj keď to zákon o slobodnom prístupe k informáciám samosprávam neprikazuje. „Takýto prístup však jednoznačne považujeme za dobrú prax, ktorou sa Žilinská župa v minulosti prezentovala a rozhodne išlo o chvályhodný krok, ktorý prispieval k zvýšeniu transparentnosti. Zverejňovanie často kladených otázok samosprávami odporúčame aj v rebríčku transparentnosti najväčších miest na Slovensku. Vychádzame z predpokladu, že takéto konanie je na prospech nielen občanom, ktorí sa rýchlejšie môžu dostať k požadovaným informáciám, ale ide o pozitívne opatrenie aj pre úradníkov, ktorým sa zjednodušuje práca, nakoľko môžu na požadovanú informáciu odkázať, namiesto zložitejšieho pripravovania celej odpovede pre žiadateľa,“ napísal pre MY noviny Ivančík.
Kubica je, podľa vlastných slov, z kroku svojich nasledovníkov zarazený a smutný. „V čase, kedy sa čoraz viac hovorí o otvorenosti a transparentnosti, sa očividne dá ísť aj proti prúdu. Avšak v prípade Žilinskej župy tým opačným, utajovaným, zahmlievajúcim spôsobom,“ hovorí.
GDPR
Kraj sa bráni tým, že mu ide len o ochranu osobných údajov dotknutých osôb. „Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) odpovedá každému, kto požiada o informácie v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V súčasnosti prebieha právna analýza – v akej forme a rozsahu by bolo možné zverejňovať infožiadosti tak, aby boli dodržané osobitné predpisy týkajúce sa dodržiavania GDPR a nebol porušený zákon o ochrane osobných údajov zo strany ŽSK. Nejde o zníženie transparentnosti ŽSK, ale o nájdenie vhodného riešenia zverejňovania,“ uviedla hovorkyňa Martina Remencová. Kubicovi sa však tento dôvod zdá nevierohodný.

Podľa neho totiž aj za jeho éry pri zverejňovaní takýchto odpovedí meno žiadateľa vyškrtli tak, aby ho nebolo možné identifikovať. „A ak aj hľadajú nejaké riešenie, prečo im to trvá už päť mesiacov?“ pýta sa Kubica. Ján Ivančík zase upozorňuje na to, že spôsob takéhoto zverejňovania infožiadostí bol v ŽSK nadštandardný, pričom ho takto uplatňuje len 13 samospráv na Slovensku, a pokiaľ kraj prišiel k názoru, že by mal chrániť osobné údaje, je dobré, že to takto robia. „Ja si však myslím, že aj doteraz to bolo možné anonymizovať. Verím, že nakoniec dôjdu k názoru, že sa žiadne osobné práva neporušujú a odpovede budú zverejňovať aj naďalej,“ uzavrel Ivančík.
Na otázku, či by sa mal kraj k zverejňovaniu vrátiť, Kubica odpovedal: „Nedovolím si dávať odporúčania, čo by mal žilinský VÚC robiť. Ak totiž chce informácie skrývať, utajovať, zahmlievať a nezverejňovať, tak vlastne nemusí už robiť vôbec nič.“ Od začiatku roka 2019 bolo ŽSK doručených 36 infožiadostí. Na všetky v zákonnej lehote žiadateľom odpovedali.