Roky sa venujete brušnému tancu. Ako sa Slovenka, žena zo Žiliny, dostane k takejto netradičnej záľube? Aké boli vaše začiatky?
- Keď som v roku 2003 začínala s orientálnym tancom, ani som netušila, čo to vlastne je, o čom to je. YouTube, Facebook sme ešte nepoznali. Predstavovala som si, že to budú veľmi jednoduché pohyby, kde pokrútim bokmi, rukami a budem sa vlniť na tóny nejakej orientálnej hudby. Skúšala som vtedy rôzne druhy pohybu, pravidelne som chodila do posilňovne nenáročne si zacvičiť, skúšala som v tej dobe populárny aerobic a iné podobné cvičenia. Nič z toho ma tak nezaujalo ako hneď prvá hodina orientálneho tanca, na ktorú som sa dostala, dá sa povedať, náhodou, keď som hľadala pre moju vtedy malú dcérku pohybový krúžok a okrem neho som teda osudovo natrafila aj na kurz orientálneho tanca, kde lektorkou bola Daniela Fedorová/Fedrah, v dnešnej dobe moja tanečná kolegynka v skupine AMAR bellydance group.
Aké boli reakcie vášho okolia, keď ste začínali, a ako sa k tomu stavajú dnes?
- Myslím, že moje okolie to bralo pozitívne, nespomínam si na nič negatívne, doma aj v práci ma od začiatku podporovali a nikto sa nepozastavoval nad tým, aký druh tanca tancujem.
Hovoríte si Mona Abir, čo toto meno znamená, alebo kto bol jeho nositeľkou?
- Keď som začala s mojimi prvými vystúpeniami, prišlo mi zaujímavé mať umelecké arabské meno, len som nebola rozhodnutá aké, vyberala som, porovnávala, nakoniec som zistila, že nič iné ako Mona nemôžem byť. V arabskom slovníku Mona znamená: želanie, prianie. Po čase som zistila, že sme Mony dve, tá druhá je v Čechách, a tak som sa rozhodla, že si pridelím aj druhé. Opäť som dlho hľadala, premýšľala, porovnávala, radila sa. Vtedy mi pomohla moja malá Terezka, u ktorej neviem síce prečo, ale prichádzalo do úvahy len meno Abir. A keď som dala meno ja jej, prečo by nemohla dať ona na revanš zase mne? Abir v preklade znamená vôňa, parfém. Takže mi z toho vychádza príjemný preklad: Želaná vôňa/parfém, prípadne Voňavé želanie/prianie.
Brušný tanec pôsobí relatívne jednoducho v zmysle, že neobsahuje nejaké akrobatické prvky. Opak je ale zrejme pravdou.
-Môžem vás ubezpečiť, že až tak jednoduchý nie je, sú tam isté pravidlá. Kým som sa naučila izolovať časti tela alebo robiť rôzne druhy shimmy (trasy), celkom mi to dalo zabrať. Pravdu povediac, nedokážem presne definovať, koľko hodín by mala tanečnica cvičiť. Sú tanečnice, ktoré tancujú päť hodín denne, sú také, čo trénujú raz do týždňa. Som toho názoru, čím viac trénujete, chodíte na workshopy, tým viac sa v tanci zdokonaľujete.
Ako je to s postavou, je nutné, aby bola tanečnica štíhla, alebo sú žiadané aj nejaké tie kilá navyše?
- Na tomto tanci je krásne práve to, že ideál krásy neexistuje. Každá žena vyžaruje zo seba niečo iné, každá dokáže hudbu a tanec precítiť inak po svojom a kilá alebo farba vlasov sa tu vôbec nerieši. Je dôležité, aby sa žena cítila spokojne a mala rada samu seba, taká, aká je. Samozrejme, stretla som sa už aj s prípadmi, kedy boli žiadané mladšie, štíhlejšie tanečnice, avšak na tanci, prípadne autentickosti orientálneho tanca klientovi až tak nezáležalo, čo ma, samozrejme, mrzí, no na druhej strane to viem aj pochopiť, preto veľa profesionálnych tanečníc, ktoré sa živia týmto tancom, pracujú aj na svojej postave a celkovej vizáži.
P. Frankl: Hokej sme s deťmi hrávali na Veľkej Okružnej Čítajte S brušným tancom sa mnohým spájajú aj nádherné kostýmy. Čo je základom kostýmu brušnej tanečnice?
- Existuje niekoľko štýlov orientálneho tanca. Tieto štýly sa líšia hudbou, na ktorú sa tancuje, jednotlivými tanečnými prvkami a kostýmami. Sú rozdielne aj v rámci jednej krajiny. Je dôležité poznať, aký štýl tancujete a k tomu si vybrať vhodný kostým. U mňa je základ klasický orientálny kostým, môže to byť podprsenka, pás a sukňa široká, alebo úzka, prípadne celé šaty a tiež šaty nazývané Galabea, v ktorých sa tancuje môj obľúbený tanec Baladi alebo folklórny tanec Saidi.
Kostýmy si šijete sama, alebo vám ich niekto šije? Koľko ich v zbierke máte?
- Kostýmov mám približne 30 – 40, nemám to spočítané. Sú to klasické kostýmy, modernejšie, ale aj folklórne. Niektoré sú originál egyptské, niektoré ušité na Slovensku či v Čechách, ceny sú rôzne, tie klasické sa pohybujú od 200 eur vyššie. Dajú sa však zohnať aj lacnejšie kostýmy napríklad v bazároch alebo existujú také šikovné tanečnice, ktoré si vedia ušiť orientálny kostým aj samy, ja však medzi ne nepatrím. Je pravda, že mám nejaké tri z vlastnej „dielne“, dokonca sú aj použiteľné.
