Futsalisti žilinského MŠK majú za sebou prvú sezónu v najvyššej mužskej súťaži. Po postupe do play-off sa s vyraďovacou fázou súťaže rozlúčili v najrýchlejšom možnom čase, keď Pinerole podľahli 3:0 na zápasy. Rovnako ako v základnej časti, tak aj v play-off podávali zverenci Mariána Ondrúšeka na nováčika kvalitné výkony, avšak zrádzala ich koncovka. Okrem koncovky sa v MŠK museli vysporiadať aj s komplikovanou situáciou v kádri. V dobrom svetle sa okrem Matúša Ševčíka, ktorý zaznamenal aj prvý gól v seniorskej reprezentácii, ukázal počas sezóny aj výber do sedemnásť rokov. O sezóne sme sa porozprávali so športovým riaditeľom MŠK Žilina FUTSAL Dušanom Štaffenom.
Pred začiatkom uplynulej sezóny bolo vašim cieľom zastabilizovanie klubu. Podarilo sa Vám to?
- Úlohou bolo zachrániť náš klub v najvyššej súťaži, čo bolo pomerne jednoduché, keďže v súťaži pôsobilo iba deväť družstiev. Potrebovali sme si postrážiť Barabérov, čo sa nám podarilo. Z hľadiska zastabilizovania v najvyššej súťaži a z pohľadu stabilizácie kádra po turbulentnom období sa nám naše ciele splniť podarilo.
Vaše úvodné vystúpenie v súťaži prinieslo pre oko diváka atraktívny zápas, keď ste po veľkej dráme uhrali s Makroteamom remízu 4:4. Ako ste vnímali rivalitu s druhým žilinským celkom, ktorá sa preniesla už aj do seniorskej súťaže?
- Možno medzi divákmi a hráčmi nejaká rivalita bola. My ako vedenie sme to však takto nevnímali. Makroteam je skúsené mužstvo v najvyššej súťaži a my zatiaľ nemáme na to sa s nimi porovnávať. Sme skôr priatelia a snažíme sa navzájom si pomôcť.
V treťom kole ste porazili Barabérov, no odvtedy ste na víťazstvo v lige čakali až do ďalšieho súboja s týmto bratislavským celkom. Čo bolo príčinou zlých výsledkov?
- Odohrali sme množstvo vyrovnaných zápasov, v ktorých sme neboli horším mužstvom. Nedokázali sme to však pretaviť do gólov. Vo veľkom počte zápasov sa výsledok zlomil v posledných sekundách zápasov v prospech súperov a tým sme prišli o veľký počet bodov. Body nám tak chýbali počas celej sezóny.
Do play-off ste vstupovali z ôsmeho miesta. Vládla s týmto umiestnením po základnej časti spokojnosť?
- Nie sme s ôsmim miestom spokojní. Síce sme si dali za cieľ súťaž zachrániť, ale mali sme aj interný cieľ, ktorým bolo piate miesto (respektíve vyhnúť sa v 1.kole Pinerole a Lučencu). To sa nám nepodarilo.
Počas sezóny sa vo vašom tíme objavilo na zápasových súpiskách až 29 hráčov. No napríklad, na zápas do Lučenca vycestovalo len šesť hráčov. Čím to bolo spôsobené?
- Je to zaujímavá štatistika, ale je to len štatistika. Pracujeme s veľkým počtom mladých hráčov, takže ten počet je trocha skreslený. Boli zápasy, kedy sme potrebovali aj hráčov, ktorí pravidelne nezasahovali do hry a preto je ten počet na oko takýto vysoký. Naopak, ten štandardný káder, ktorý sa pravidelne objavoval v zápasoch, bol pomerne úzky. S nízkym počtom hráčov sme cestovali nie len do Lučenca, ale aj na zápas s Pinerolou. Bola to zhoda okolností, ktorá bola spôsobená aj tým, že naši hráči sú amatéri. Drvivá väčšina z nich pracuje v okolí Žiliny a zápas v Lučenci, ktorý sa hral v piatok večer, sa pri ich pracovnej situácii a dopravnej situácii na Slovensku dá ťažko zvládnuť.
V play-off do kádra pribudli ďalší hráči. Chcete práve aj im dať šancu v ďalšej sezóne?
- Mičuda sa po pracovných povinnostiach vrátil do kádra. Pred play-off prišli do kádra Zajac a Pleva. Títo chlapci nám pomohli v takom zmysle, že sme mali hráčov na striedanie. Po rozhovoroch po sezóne neprejavili záujem pokračovať v našom klube ďalej. Dvere však majú otvorené.
V sérii s Pinerolou ste prehrali 0:3 na zápasy, no najmä v domácom zápase ste podali dobrý výkon...
- Tajne sme chceli vyhrať jeden zápas. Realita tam ukázala, že Pinerola je herne, hráčsky i finančne tak ďaleko od nás, že sa bojím povedať, ako ďaleko sme za nimi. Keď zoberiem do úvahy tento fakt, tak sme s nimi odohrali tri stretnutia, v ktorých sme okrem toho prvého, dvakrát podali výborný výkon. Rovnako, tieto zápasy ocenili aj predstavitelia bratislavského celku.
Vo Vašom tíme sa neobjavil ani jeden legionár. Neľutujete to spätne?
- Ľutovať nemáme čo. My chceme byť klub, ktorý chce stavať na našich odchovancoch. Pinerola je klub, ktorý má kombináciu najlepších slovenských hráčov s veľmi kvalitnými Brazílčanmi. Táto kombinácia ich aj stavala do role favorita na zisk titulu vo finále s Lučencom.
Pred sezónou boli označené príchody Belaníka a Ostráka za zásadné vstupy do kádra. Splnili vaše očakávania?
- Určite nesplnili. Dôvodov je možno viacero. U Belaníka to boli iné povinnosti, ktoré zapríčinili slabú tréningovú účasť aj slabšiu účasť na zápasoch. Nie sme spokojní s týmto stavom, aký bol v jeho prípade, no tento stav bol objektívny. V prípade Ostráka sa ukázalo, že rola lídra a vodcu tímu bola pre neho veľmi ťažká. Je to však stále veľmi mladý chlapec a má veľký potenciál. Verím, že keď sa správne doplníme, tak bude mať priestor na také “futsalové rozkvitnutie“. Pre mňa je to stále nesmierne dôležitý hráč a okolo typov ako je on to postavíme aj v novej sezóne.
Dali ste veľa priestoru mladým hráčom. Ste spokojní v klube s ich napredovaním?
- Moravec so Ševčíkom hrávali prakticky v každom zápase, čiže ich neberieme ako mladých hráčov. Sú už pevnou súčasťou “Áčka“. S nimi sme boli veľmi spokojní. Mali toho veľmi veľa a odohrali množstvo reprezentačných podujatí, keď napríklad boli na olympijských hrách mládeže v Buenos Aires. Potom boli v Chorvátsku, kde zasiahli do bojov v kvalifikácii o majstrovstvá Európy hráčov do 19 rokov. Určitým ovocím tejto práce je Ševčíkova nominácia do mužského kádra reprezentácie. Je to výsledok Ševčíkovej tvrdej práce. Ja som ešte nevidel osemnásťročného chlapca sa správať ako tridsaťročného profesionála. Od stravy cez regeneráciu až po tréningový proces. Každý tréner by chcel mať v kádri hráča ako je on. Je to zásluha celého realizačného tímu, jeho rodiny a najmä jeho samého.
V mládežníckych kategóriách ste hrali o špičku. Vaša U17 skončila po dramatickom poslednom turnaji na druhej pozícii. Ako hodnotíte ich výkony počas celej sezóny?
- V kategórii do sedemnásť rokov nám hrávali chlapci, ktorí mali od štrnásť do sedemnásť rokov. Pri takomto vekovom rozpätí mládeže je veľký rozdiel najmä vo fyzickej stránke. My sme založili úplne nové mužstvo, kde sa spočiatku vystriedalo veľké množstvo hráčov. V druhej polovici súťaže nám po prirodzenej selekcii ostal káder, ktorý v druhej fáze sezóny dominoval. Nabrali sme stratu v úvode ligy, ktorú sme už nedokázali dobehnúť.
Ktorý z hráčov ukázal značný potenciál?
- Veľký potenciál ukázali všetci hráči. Keby som mal niekoho vyzdvihnúť, tak asi najväčší potenciál ukázali Johner Son Novotný, Filip Jančula, Šimon Ftorek a brankár Jakub Bačík. Títo hráči ukázali väčší potenciál ako hráči kategórie U20 a preto ich aj v závere nahradili.
Prejdime teda ku kategórii U20. Mužstvo do 20 rokov skončilo po základnej časti súťaže na treťom mieste. Od záverečného turnaja štyroch najlepších mužstiev ste si istotne sľubovali viac, ako konečné štvrté miesto...
- Pri dvadsiatke sme mali ambíciu vyhrať dlhodobú súťaž. Viacerí hráči nás počas sezóny opustili. Odišiel brankár Juraj Janošec, ktorý mal reprezentačné skúsenosti. Ďalej to boli Andrej Greguš a Jakub Tomáš, ktorí mali potenciál ako Ševčík a Moravec a mohli stať sa hráčmi “Áčka“. Bohužiaľ, uprednostnili futbal a ich sme nahradiť nedokázali.
Ukazuje sa niekto v kategórii do dvadsať rokov, kto by mohol ísť v šľapajach Moravca a Ševčíka?
Liga Čítajte - Z aktuálneho kádra nie. Skôr vidíme potenciál v hráčoch U17. Po dlhšom rozmýšľaní som bol s tretím miestom po základnej časti spokojný. Turnaj Final Four U20 nám ani nemohol vyjsť, keďže sme hrali proti mužstvám, ktoré mali kvalitnejší káder. Do záverečného turnaja sme nešli s nejakými ambíciami na výhru. Skôr to bola odmena pre mladých chlapcov, aby si užili seniorský zápas medzi Slovenskom a Egyptom po ukončení turnaja.
