NEZBUDSKÁ LÚČKA. Asi dvanásť dobrovoľníkov v sobotu vyšliapalo na Starhrad. Na zrúcanine, ktorá stojí v tesnej blízkosti hradu Strečno, urobili prvé prípravné práce.
Sú turisticky zabudnuté krajiny nebezpečné, alebo krásne? Odpovie cestovateľka Petra (+FOTO) Čítajte Z okolia hradu zbierali roztrúsené kamene. Tie boli pôvodne súčasťou hradných múrov a záchrancovia ich použijú na stavebné práce, ktoré by mali zabezpečiť hradu nad pravým brehom Váhu základnú ochranu a zastaviť rozpad.
Dlhé desaťročiach pustol najstarší hrad na Považí. Pod vplyvom pôsobenia vegetácie a počasia sa strácal. Pamiatku, ktorá stojí v tieni Strečna, považujú odborníci za najohrozenejší slovenský hrad.
Barbora Kontrišová na brigádu pricestovala z Čadce spolu s priateľom, ktorý je z Břestu na Morave. „Hrad sa nám už pre niekoľkými rokmi zapáčil až tak, že sme sa chceli angažovať za jeho záchranu. Už skôr sme sa začali zaujímať, ako mu pomôcť a tak sme sa potešili, keď bola vyhlásená brigáda,“ hovorí o svojej angažovanosti mladá žena a tvrdí, že premiestňovanie kameňov je ťažká robota.
Historický deň
Na záchranu niekdajšieho strážneho hradu na Váhu sa už sformovalo združenie. Tvoria ho nadšenci histórie, ktorí by ho radi videli v lepšom stave ako je v súčasnosti a zabránili jeho ďalšiemu rozpadu.
„Dnes je pre nás výnimočný deň, máme prvú oficiálnu brigádu, máme podpísanú zmluvu s majiteľmi hradu. Máme všetky náležitosti, aby sme začali pracovať,“ tešil sa z historickej chvíle riaditeľ Združenia na záchranu Starého hradu – castrum Warna Rudo Mlich.
Potvrdil, že bez aktívnych dobrovoľníkov hrad nezachránia. Privítajú každú ruku i pomoc napríklad formou darovania dvoch percent z daní. „Záleží nám na tom, aby sa hrad nerozpadával a bol bezpečný pre návštevníkov.“
Dohoda na jeden rok
O rozbehnutie prác na stabilizáciu Starhradu sa snažia už niekoľko rokov. Obnova historického objektu však v minulosti stroskotala na tom, že hrad až donedávna nebol národnou kultúrnou pamiatkou a akékoľvek aktivity komplikovali zamotané vlastnícke vzťahy.
Majiteľmi Starého hradu sú potomkovia šľachtického rodu Pongrácovcov, ktorý vlastnil hrad už v 15. storočí. Členovia združenia sa po rokovaniach s viacerými majiteľmi ruiny napokon dohodli na prenájme.
„V súčasnosti máme hrad prenajatý na jeden rok. Veríme však, že sa nám podarí dohodnúť prenájom i na dlhšie obdobie a hrad zachránime. Dúfame, že dáme najstaršiemu hradu, jednej z najvýznamnejších pamiatok na hornom Považí, budúcnosť,“ naznačil podmienky dohody Rudo Mlich.
Aj vďaka dohode s majiteľmi sa mohli v sobotu dobrovoľníci po prvýkrát pustiť do práce. Keď pozbierajú kamene, ich pozornosť sa v najbližších mesiacoch zameria na záchranu hradobného múru, ktorý sa rozpadá. Postup ďalších prác naznačí statik a metodička krajského pamiatkového úradu. Až potom bude jasné v akom stave sú zachované časti hradu, a ktoré vyžadujú reštaurátorský zásah. Okrem toho sa bude na hrade robiť aj archeologický výskum.
Nebol na liste vlastníctva
Starhrad vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku len pred dvoma rokmi. Nikto nevie presne vysvetliť, prečo práve tento hrad, ktorý sa spomína ako kráľovský majetok už v listinných prameňoch v roku 1241, nebol tak dlho pamiatkovo chránený.
Dve tony odpadu. Smutná realita popri ceste pod Strečnom Čítajte Len pred niekoľkými rokmi sa zistilo, že Starhrad prakticky neexistuje. „Pamiatkový úrad začal riešiť otázku vlastníckych vzťahov a listy vlastníctva. Zistilo sa, že hrad de jure neexistuje. Neexistuje list vlastníctva, hrad nie je zakreslený na mapách. Uvedomili sme si, že niet s kým rokovať ako s majiteľom hradu o vyhlásení,“ vykreslil situáciu šéf žilinských pamiatkarov Miloš Dudáš.
Jeho slová potvrdil výkonný riaditeľ Združenia priateľov Hričovského hradu Jozef Mihálik. Ešte skôr, než sa pustili do záchrany hradu nad Hričovským Podhradím, mali dobrovoľníci záujem stabilizovať múry Starhradu. Obnova historického objektu stroskotala práve na tom, že hrad nebol kultúrnou pamiatkou. Bez toho nedostane žiaden záujemca o obnovu štátnu podporu a dotácie.
Postupnej deštrukcii strážneho hradu nad Domašínskym meandrom najlepšie odolali pôvodne najstaršie časti. Pred skupinou nadšencov stojí úloha stabilizovať románsko-gotickú vežu a tiež časť pôvodného paláca. Zachovalo sa tiež opevnenie hradnej veže a podhradia.
VIAC INFORMÁCIÍ O ZÁCHRANE STRAHRADU V TÝŽDENNÍKU MY ŽILINSKÉ NOVINY
