STREČNO. Už 20 rokov vozia strečnianski pltníci ľudí po sedemkilometrovom úseku Váhu okolo skál Margita a Besná a popod dva strečnianske hrady. Podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti odviezli doteraz na pltiach zhruba 100.000 ľudí z celého sveta.
Tradíciu pltníctva, ktorá sa viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh v Strečnianskom prielome, obnovili v roku 1999 po šiestich desaťročiach. "Boli sme štyria nadšenci. Pripravili sme prototyp na neskoršiu plť Strečno, ktorú nám dotvorila Katedra vodnej dopravy na Žilinskej univerzite. Absolvovali sme prvú jazdu a následne sme začali splavovať," pripomenul Albrecht.
Laco Čierny ostáva fotografickým umením naďalej nenapodobniteľný Čítajte "Založili sme spoločnosť Prvá pltnícka a raftingová a urobili sme si preukaz vodcu malého plavidla. Pretože sme uvažovali o rozširovaní, pripravili sme ešte ďalších šiestich pltníkov z radov našich chlapcov. Dnes máme počas sezóny k dispozícii 30 až 40 pltníkov. V prípade záujmu sme schopní ísť aj na desiatich pltiach naraz, pretože taká je dnes naša flotila," doplnil Albrecht.
Spoluzakladateľom pltníckej tradície je aj bývalý starosta Strečna Alfonz Klocáň. "Išli sme do niečoho, čo tu nikto už dlho nepoznal. Ale verili sme tradíciám aj krásnej prírode. Je tu čo ľuďom ukázať nielen dnes, ale myslím si, že aj o 50 rokov. Pomohlo to naštartovať aj cestovný ruch. Popri hrade je to ďalšia atrakcia, vďaka ktorej sa rozbehli ubytovanie, reštaurácie, penzióny. Strečno má veľký predpoklad, aby bolo druhou Terchovou v Žilinskom okrese," doplnil Klocáň.
Plavba sa začína na pltisku Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov, a trvá zhruba 50 minút. "Odtiaľ prechádzajú plte známymi úsekmi z histórie Margita a Besná, potom popod Starý a Nový hrad Strečno. Je tam veľa technických a historických zaujímavostí či prírodných krás. Po plavbe môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna - národnú kultúrnu pamiatku hrad Strečno, monument francúzskych partizánov a najnovšie aj rozhľadňu," dodal Albrecht.
Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.
