Vo svojich fotografiách spájate najmä krásu prírody a ľudových krojov. Prečo ste sa ako fotograf rozhodli práve pre túto kombináciu? Mali ste už aj v minulosti k ľudovým zvykom a tradíciám blízko, alebo to prišlo až s pribúdajúcim vekom?
- Spojenie prírody a krásy ľudových odevov je celkom samozrejmé. Dnes už nie sme všetci takí spätí s prírodou, ale v minulosti ľudia celkom prirodzene žili v súlade so zákonmi prírody, vážili si ju a chránili. A keďže ja som sa rozhodol, že budem zachytávať čarovné výšivky na odevoch našich predkov, kde inde je to autentickejšie ako v prírode a okolo zachovaných dreveníc toho kraja.
Mali ste kontakt s ľudovým umením aj v podobe krojov už aj počas detstva? Ak áno, aké boli vaše prvé blízke stretnutia s krojmi ako takými?
- Je to ako keby som sa vracal v čase, doslova. Pretože aj ja som vyrastal na dedine, mal som blízko k prírode už ako malé dieťa. A s pribúdajúcimi rokmi sa k láske k prírode pridala aj láska k nášmu spoločnému dedičstvu.
Deti v Žiline tancom privítali jar Čítajte Čo vás na krojoch fascinuje ako človeka a čo vás na nich láka ako fotografa?
- Fascinuje ma na krojoch ich dokonalosť a aj rôznorodosť. Materiály, z ktorých sa vyrábali a vyrábajú, sú prírodné, veľmi príjemné na dotyk aj na nosenie. Ich farebná bohatosť sa líši podľa toho, na čo sú určené, a zároveň sa podľa vzoru výšivky a ustrojenia dá spoznať, odkiaľ človek pochádza. Takmer každá dedinka v regióne má svoj špecifický vzor a farebnosť. Je až neuveriteľné, akí originálni a tvoriví boli ľudoví remeselníci a majstri.
Vo svojich fotografiách často využívate aj prírodu, jej farby, svetlo, scenérie. Myslíte si, že ku krojom ako takým neodmysliteľne patrí? Fotíte už dlhšie obdobie a skúsenosti máte s mnohými krajmi a miestami. Zdá sa vám, že aj príroda ako taká ovplyvňuje celkový výzor kroja ako takého? Jednoducho, mení sa kroj a jeho estetická stránka na základe prírody či prostredia, ktoré ľudí obklopuje?
- Príroda, v ktorej ľudia žili, bezprostredne vplývala na to, ako a čo si obliekali. Inak sa museli obliekať gorali v Ždiari, kde je zima často ešte aj v júni, a inak ľudia z oblasti trebárs Tekova, Myjavy, Dobrej Nivy, Bošáce, kde sa venovali činnostiam, ktoré im dovoľovalo teplejšie podnebie. Čo sa týka farebnosti, tak na pracovných krojoch, samozrejme, prevládajú menej pestré farby, aby boli menej náročné na jednak vypracovanie a jednak na údržbu.
