Nielen martinskí hokejisti sa môžu pýšiť vydarenou sezónou. Napodobnili ich aj hokejové kolegyne, ktoré po niekoľkoročnom medailovom pôste vybojovali v uplynulej sezóne striebornú priečku. K titulu vicemajsteriek Slovenska výrazne prispela aj žilinská rodáčka, brankárka Daniela Zuziaková.
VIDEO: Žilinskí športovci držia spolu Čítajte „V minulosti bolo obdobie, keď Martinčanky získavali zlato ako na bežiacom páse. Dokopy sa im to podarilo desaťkrát. Potom s a však vyskytli nejaké problémy a tento rok prišiel úspech po dlhých rokoch,“ hovorí pre MY Žilinské noviny Daniela Zuziaková.
Začínala s hokejbalom
K širokej hokejke a betónom sa dostala cez betón. Začínala v Žiline s hokejbalom, neskôr k lapačke pridala aj korčule: „Najskôr som hrávala hokejbal v mestskej lige, s chalanmi. Potom sa ma jedna známa, ktorá chodievala do Martina hrávať hokej, opýtala, či to nechcem skúsiť. Išla som a už tam som desať rokov.“
V uplynulej sezóne nebola jedinou Žilinčankou obliekajúcou dres MHK. Keďže Žilina nehrá ženskú súťaž, neďaleký Martin je pre viaceré hokejistky prirodzenou voľbou. „Viem, že teraz má dievčatá v Žiline pod palcom tréner Meluš. Trénujú pravidelne, zúčastňujú sa turnajov.V minulosti však v Martine dochádzalo k výmene generácií, viaceré staršie hráčky si založili rodinu. Bol tam úbytok hráčok, takže mladé hokejistky zo Žiliny dostali šancu. Chopili sa jej a hrajú ligu,“ vysvetľuje Zuziaková.
Daniela Zuziaková s pohárom za druhé miesto v hokejovej lige žien. (zdroj: ARCHÍV D.Z.)Martinčanky do vyraďovacích bojov vstupovali zo štvrtého miesta. Hneď v prvom kole narazili na favorizovaný Prešov, ktorému však pripravili nepríjemné prekvapenie: „Keby nám počas sezóny niekto povedal, že získame striebro, asi by sme tomu neverili. Výsledky totiž boli všelijaké, vedeli sme zahrať dobre, ale aj vysoko prehrať. Potom však prišlo play-off a potvrdilo sa, že je to iná súťaž.
Naše vedenie spravilo maximum pre úspech. Posilnili nás nejaké hráčky, kabína ožila, navzájom si to všetko sadlo. Vyradili sme Prešov, najväčšieho ašpiranta na titul. Vo finále proti Popradu sme si niektoré zápasy prehrali samé. Ale s ohľadom na situáciu je toto striebro pre nás zlatom.“
Cieľom je medaila
Ak svoj hokejový pôvod Daniela Zuziaková smeruje do Martina, hokejbalovo je žilinskou odchovankyňou. Zo spomínanej mestskej ligy to dotiahla až do reprezentácie. V júni ju čakajú už jej šieste majstrovstvá sveta.
„Tréneri so mnou rátajú na post jednotky. Uvidíme, čo bude do júna, ako budú prebiehať zrazy, ako vydrží zdravie. Každopádne, očakávania sú veľké,“ naráža Zuziaková na fakt, že tento rok sú hostiteľským mestom svetového šampionátu Košice.
Prirodzene tak stúpa aj tlak na výsledok: „Keď sme mali naposledy majstrovstvá doma, vyhrali sme zlato. Teraz sa káder trošku obmenil, tréneri sa snažia vybrať správne typy. V Košiciach je totiž poriadne veľké ihrisko a potrebujeme behavé hráčky, ktoré to kondične zvládnu. Určite chceme ísť po medailu. Ciele sú vysoké, uvidíme, čo sa napokon podarí.“
Majstrovstvá sveta v hokejbale sa konajú každé dva roky. Posledný šampionát sa v roku 2017 uskutočnil v Pardubiciach a slovenský ženský výber po prvý raz v histórii nezískal medailu. Skončil štvrtý. Nasledovala nielen hráčska, ale aj trénerská obmena.
„Chytili sa toho tréneri z Bratislavy, Marián Hambálek a Karol Rehák. Je to nová krv, ich tréningy majú hlavu a pätu. Sústredia sa na to, aby sme sa čo najviac zohrávali, aby si jednotlivé dvojice či trojice na seba postupne zvykali,“ hovorí Zuziaková.
Daniela Zuziaková v reprezentačnom hokejbalovom drese. (zdroj: RENÉ LAZOVÝ)S blížiacim sa štartom majstrovstiev stúpa aj frekvencia sústredení. Zázemie našli slovenské hokejbalistky v žilinskej Korytnačke: „Je to super, mohli sme trénovať aj v zime. Vnútri je to iné, nesneží na nás, nefúka, neprší. A je tam hokejbalový povrch, na ktorom sa skvele trénuje. Na rovnakom budeme hrať aj na majstrovstvách sveta.“
Svetový šampionát spred dvoch rokov sa do hokejbalovej kroniky zapísal aj stanovením nových diváckych rekordov. Na mužské semifinále medzi Českou republikou a Slovenskom prišlo 7592 divákov, finálový triumf domácich hokejbalistiek sledovalo priamo v pardubickej Tipsport aréne 2356 ľudí. Budú zápasy v košickej Steel aréne tieto rekordy atakovať?
„Ťažko povedať. Tak, ako tentoraz, aj v roku 2011, keď sme boli majsterkami sveta, bol v Bratislave najskôr hokejový šampionát a následne hokejbalový. Nechodilo málo, ale ani veľa divákov,“ spomína Zuziaková.
Trend vysokých hokejbalových návštev odštartoval v roku 2015 šampionát vo Švajčiarsku. „Vtedy hrali domáci s Kanadou a bolo tam 7-tisíc ľudí. O dva roky sme prišli do Českej republiky a na zápasoch domácich bola stále plná hala. Sama som zvedavá, aké to bude na Slovensku, v Košiciach. Aký bude o zápasy záujem.“
Partia snehuliakov
Okrem aktívneho chytania sa Daniela Zuziaková už venuje aj trénerstvu. V MM Aréne v Krásne nad Kysucou má pod palcom predovšetkým brankárov. „Sme tu však výborný tím trénerov a trénujeme nielen brankárov, ale aj deti či amatérskych hokejistov. Máme školu korčuľovania, poskytujeme individuálne tréningy, robíme víkendové či letné kempy. Klasikou je verejné korčuľovanie, robíme hokejové turnaje, pre deti mini NHL,“ približuje.
V jednotlivých skupinkách má mladých chlapcov, ale aj dvadsať či tridsaťročných amatérskych brankárov. Ako zareagovali, keď zistili, že ich bude trénovať žena?
"Vzali to úplne v pohode. Ja som mala zo začiatku stres, ako budú reagovať, ale napokon to bolo v poriadku. Snažím sa tréningy urobiť tak, aby na ľade bola zábava. Chodia tu chlapci, ktorí chytajú v kluboch, ale aj muži, ktorí sa chcú zdokonaliť, skúsiť, aký je tréning hokejového brankára. Ale vôbec neriešia, že ich trénuje žena,“ hovorí a pridáva aj jednu vtipnú príhodu: „Stalo sa mi, že na tréning prišiel jeden chlapík a poznamenal, že doma mu rozkazuje žena a na štadióne ho čaká to isté.“
Partičky brankárov Daniela Zuziaková s obľubou volá snehuliaci. „Vlastne ani neviem, ako to vzniklo,“ hovorí s úsmevom, „vždy sa hovorilo, že keď si brankár, si snehuliak. Veď v bránke iba stojíš. Ale keď si to niekto skúsi, pochopí, že brankárina nie je o státí. Je mnoho vecí, ktoré musia fungovať, hlava, kondícia. Bránkovisko je však čarovné miestečko.“
