ŽILINA. Okamihy strachu, šoku, no najmä smútku zažila Petra Florišová zo Strážova, ktorá išla spolu s priateľom Michalom 5. marca na tradičnú prechádzku so psíkom Marlonom. „Bol utorok a poobede sme sa išli prejsť k miestu, kde sme predtým chodili na prechádzky s naším psom Marlonom. Na toto miesto chodí veľa psičkárov,“ opisuje osudný deň Petra.

V priebehu sekundy sa stratil
Na rovinke, ktorá vedie popri železnici, sa pomaly vracali z prechádzky naspäť. „Zrazu ho nebolo, to boli sekundy. My sme si najprv mysleli, že len niekde odbehol.“ Tak ho začali v panike hľadať. Mysleli si, že len zišiel z briežku dole. „Priateľ sa rozbehol aj smerom k Váhu. A ja som hľadala hore. Keby som sa nepozrela pod nohy, tak padnem do kanála aj ja. Uvedomila som si so strachom, že padol tam. Valila sa tam voda, takže nebola šanca ho vidieť,“ opisuje chvíle strachu. Voda z kanála vedie do čističky v Hričove. Tak ich napadlo, že pôjdu rýchlo tam, možno to Marlon nejako zvládol. „Utekali sme domov, zobrali sme doklady. Musím sa priznať, že som bola stále v šoku, neverila som, čo sa stalo. Utekali sme teda do Hričova. Tam bol milý pán, ktorý nás pustil k výpustu. Hodinu som pri tom sedela, čakala, že to dá, že to prejde. Nevedela som si predstaviť, ako dlho trvá, kým tá voda príde tam. Začala byť tma, tak sme museli ísť domov,“ hovorí Petra.

Príchod domov bol ťažký
No a doma jej to všetko akoby došlo. „Psík tam nebol, zrazu mi to všetko dochádzalo. Uvedomila som si, že sme o neho prišli. Všetko na mňa doľahlo, museli sme načas odísť z domu, keďže nám ho všetko pripomínalo.“ Ešte v ten večer však zavolali políciu. „Prišli štátni policajti, ktorí boli z môjho pohľadu nesmierne arogantní. To nie je akoby ich problém, nie je to v ich kompetencii. Potom prišla mestská polícia aj spolu s niekým so SEVAKU a osadili nový poklop. S tým, že s nami nikto absolútne nekomunikoval, že by niekto prišiel a ospravedlnil sa alebo aspoň vyjadril nejakú ľútosť, zaujímal sa, ako sa to stalo. Proste dali tam nový poklop a pre nich bola tým pádom vec vybavená,“ hovorí so smútkom Petra.
Nakoniec psíka vylovili
Po dvoch týždňoch volali z Hričova, že ho vylovili. „Musela som ho vidieť, bolo to ťažké, ale len tak som sa mohla akoby s celou situáciou zmieriť, inak by som ani tomu stále neuverila.