V piatok si juniori FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina prevzali pohár a medaily za tretie miesto v juniorskej extralige. O florbalovom úspechu sme sa rozprávali s trénerom Martinom Venenym.
Stihli ste už s chalanmi osláviť bronzové medaily?
– K oslave tretieho miesta sme sa dostali až dodatočne, spojili sme ju s odovzdávaním medailí a pohára. Po prehre v semifinále sme totiž ešte nevedeli ako skončí druha časť pavúka, od ktorej záležalo naše konečné umiestnenie. Dozvedeli sme sa to až na druhý deň.
Kam by ste tento bronz zaradili v rebríčku klubových úspechov v tejto vekovej kategórii?
– V juniorskej kategórii je to naša piata medaila za posledných šesť rokov, z toho prvá bronzová. Doteraz sme získali dvakrát zlato a dvakrát striebro. Pre mňa osobne je však druhá najcennejšia, hneď po prvom titule. Je za ňou najviac práce a je výsledkom snaženia sa každého jedného člena tímu. Tento ročník ešte pred tromi sezónami nepostúpil na majstrovstvá Slovenska vo svojej kategórii, keď skončil v regióne až štvrtý. Ešte nikdy nevyhrali medailu v celoslovenskom meraní. Ale postupne sa tvrdou prácou zlepšovali a aj hra a výsledky boli každý rok lepšie. Už minulú sezónu skončili na piatom mieste a tento rok sa opäť dokázali posunúť a získať svoju vôbec prvú medailu, a to v najťažšej mládežníckej kategórii – v juniorskej extralige.
V početnej konkurencii získali malí karatisti šesť medailí Čítajte Povedali by ste pred sezónou, že napokon ju ukončíte medailovo?
– Po minuloročnom piatom mieste sme vedeli, že je tu ešte potenciál na zlepšenie. V prvom rade sme sa však sústredili na zlepšovanie morálky a herného prejavu, a nejako sme netlačili na výsledky. Tie boli akýmsi prirodzeným vyústením tohto snaženia. Takže pred sezónou sme vedeli, že na medailu máme kvalitu, ale ako cieľ sme si ju nedávali. O to je teraz príjemnejšou odmenou.
Žilinský tím skončil po základnej časti na treťom mieste, lepšie boli len košické výbery. Vládne s treťou pozíciou, ktorou ste sezónu aj ukončili, spokojnosť?
– Áno, s tretím miestom sme spokojní. Myslím, že ATU Košice je v tejto sezóne najlepšie a pravom získa titul. Zvyšných päť tímov z čela tabuľky je pomerne vyrovnaných, a preto bolo veľmi dôležité, že sa nám podarilo po základnej časti skončiť na tretom mieste a zabezpečiť si tak lepšiu pozíciu po prehre v semifinále.
Ako by ste zhodnotili štvrťfinále proti Snipers Bratislava a semifinále proti ATU Košice?
– Štvrťfinále bolo absolútne vyrovnané, o čom svedčí aj konečný výsledok série 3:2. My sme zaváhali hlavne v druhom zápase, keď sme viedli už 4:0, ale nakoniec sme prehrali v predĺžení a vrátili súpera späť do hry o postup. Rozhodol až piaty zápas v Žiline, ktorý sa odohrával vo výbornej diváckej atmosfére. Zvládli sme ho najmä v hlavách a po bojovnom výkone sme sa tešili z postupu do semifinále. Tam sme sa stretli s víťazom základnej časti a hlavným favoritom na titul, s ATU Košice. V sérii sme prehrali zaslúžene. Súper bol celkovo lepší a my sme nedokázali hrať zodpovedne celých 60 minút ani jeden zápas. Vedeli sme, že len toto je cesta, ako môžeme byť úspešní, ale súper naše hluché chvíľky, niekedy až dlhé výpadky v sústredení a bojovnosti, potrestal.
„Vyskočili“ výkonnostne počas sezóny v juniorskom tíme hráči, ktorí by v nasledujúcej sezóne mohli byť prínosom pre mužský tím?
– Veľká väčšina hráčov bude môcť hrať juniorskú kategóriu aj budúcu sezónu, takže ešte majú na prechod k mužom čas. Rozdiel medzi juniorskou a mužskou extraligou je veľký a potrebujú sa ešte zlepšiť po všetkých stránkach, najmä po fyzickej. Myslím si však, že niektorí z nich dostanú šancu ukázať sa už v najbližšej sezóne. Je to na nich, ako k tomu pristúpia. Nielen k zápasom, ale hlavne k tréningom a všeobecne k svojim povinnostiam.
Vy hrávate za Grasshoppers extraligu mužov, trénujete juniorov. Ako sa vám darí zosúladiť pracovné, športové a trénerské povinnosti?
– Je to veľmi ťažké. Ak to chcete robiť poctivo, treba sa tomu venovať na sto percent. Ostané aktivity, koníčky či záujmy musia ísť bokom. Najviac na to dopláca moje okolie. Takmer všetky akcie sa prispôsobujú florbalovému kalendáru a plánujú na mesiace dopredu. V tomto režime fungujem už roky aj vďaka tolerancii ľudí okolo mňa. No s vekom je to čoraz ťažšie aj po fyzickej stránke. Málokedy mi vyjde voľný deň v týždni a voľne víkendy počas sezóny sú takmer nemožné. Ale pravé také momenty, ako je bronzová medaila a výrazne zlepšenie nielen výsledkov, ale aj hráčov, ma dokážu nabiť novou energiou.
