Žilinčan Marek Sobola je záhradný architekt. Venuje sa však aj heraldike, najmä navrhovaniu erbov pre cirkevné inštitúcie v exotických krajinách na druhom konci sveta. V Papue Novej Guinei ich navrhol už 27.
Heraldika je odbor, ktorý sa nám môže zdať pomaly už zaniknutý. Je to tak?
- Predovšetkým treba povedať, že heraldika je vedná disciplína, ktorá skúma erby, ich vývoj, používanie a, samozrejme, aj umenie ich vyhotovovania. Aj keď je to veda stará, spojená hlavne s históriou, je aj dnes veľmi aktuálna. Pretože s erbmi sa dnes stretávame naozaj všade. Či už je to náš štátny znak, alebo erby obcí a miest, farností a mnoho iných.
Akej oblasti sa venujete vy?
- Venujem sa navrhovaniu občianskych a inštitucionálnych erbov a mojím hlavným záberom je cirkevná heraldika v misionárskych krajinách na opačnej strane zemegule. Tvorím však aj erby pre slovenských zákazníkov.
Prečo práve takéto exotické krajiny? Ako ste sa k tomu dostali?
- V minulosti pôsobil v Žiline kapucín Dávid Tencer, ktorý sa neskôr stal biskupom na Islande. So žilinskými kapucínmi som spolupracoval ako architekt a grafik. Popri štúdiu histórie, ktorú som vyštudoval ako druhú vysokú školu, som sa začal venovať heraldike. Každý, kto má tvorivú profesiu, sa snaží zanechať po sebe viditeľnú stopu. Mne sa to darí nielen ako architektovi, ale aj ako heraldikovi.
Veže a kostoly majú v Žiline bohatú históriu Čítajte Erb je niečo nemenné a stabilné, čo sa po prijatí používa mnoho storočí. Keď som sa dozvedel, že sa Dávid Tencer stal biskupom, kontaktoval som ho vo veci osobného biskupského erbu. Po zadaní a pripomienkovaní sme spoločne vyladili finálnu grafiku jeho znaku. Bolo to na jeseň roku 2015 a táto skúsenosť ma potom inšpirovala k ďalšej heraldickej práci.
Ako to pokračovalo ďalej?
- V závere roka 2015 som oslovil množstvo biskupov a arcibiskupov prevažne z misijných oblastí s ponukou na bezplatné vyhotovenie cirkevného erbu. Rozhodol som sa takýmto spôsobom prezentovať svoju katolícku vieru a dary, ktoré som dostal od Boha. Nemal som v úmysle pracovať za odmenu, ale aspoň takýmto malým spôsobom pomôcť biskupom pri administratíve a aj pomocou kresťanskej symboliky v erboch im pomáhať s pastoráciou.
Jedna z prvých odpovedí prišla začiatkom roka 2016 z Arcidiecézy Madang od arcibiskupa Stephena Reicherta z Papuy Novej Guiney. Zhodou okolností je tiež kapucín. List od otca arcibiskupa mi potvrdil, že život v misijných krajinách nie je jednoduchý, ale aj napriek tomu tu môže byť človek šťastný, ak má svoju vieru a dôveruje v Boha.
Na tomto mieste som si spomenul na jednu knihu, ktorú sme mali doma v knižnici. Kniha z roku 1984 od autora Dénesa Balázsa mala názov Papua Nová Guinea. Pamätám si, že ako deti sme v nej s bratom listovali a obdivovali farebné fotografie nádhernej exotickej krajiny a zaujímavých ľudí či krásnych rajok. Fotografia muža z kmeňa Huri na titulnej strane ma úplne fascinovala. Nikdy by som si nepomyslel, že niekedy budem pracovať pre Cirkev v tejto krajine.
Aká bola vaša prvá práca tam?
- Jeho excelencia arcibiskup Stephen ma poveril prepracovaním osobného erbu do heraldicky správnej podoby. Následne prišla možnosť vytvoriť erb pre Arcidiecézu Madang. Ozval sa mi tiež nový biskup Goroky Dariusz Kałuża a v mojich heraldických začiatkoch som spolupracoval aj s arcibiskupom Francescom Panfilom či s arcibiskupom Christopherom Cardonem zo Šalamúnových ostrovov.
S pribúdajúcou prácou rástla aj moja túžba pracovať na erboch každej diecézy a arcidiecézy na Papue Novej Guinei a Šalamúnových ostrovoch, ktoré patria pod jednu biskupskú konferenciu, čo sa mi, dúfam, v budúcnosti aj podarí.
Do konca roka 2018 som pracoval na 27 inštitucionálnych a osobných cirkevných erboch v týchto dvoch krajinách. Pri mnohých erboch mi cennými radami pomáhal Miroslav Glejtek, heraldický konzultor Konferencie biskupov Slovenska. Každej inštitúcii som navrhol aj pečať a zástavu a niektorým diecézam a biskupom aj hlavičkové papiere.
Robili ste však aj v mnohých iných exotických krajinách. V ktorých?
