Michalovské víťazstvo režíroval žilinský odchovanec Jakub Linet. Na jeho prvý gól ešte dokázal zareagovať Surovka, no na druhý presný zásah Žilinčania odpoveď nenašli. Po záverečnom hvizde tak odštartovali na žilinskom štadióne veľké oslavy hostí.
„Pocity sú neopísateľné. Veľmi sme sa na toto nadreli. Podali sme dnes výborný výkon, podporený výborným Adamom Trenčanom. Sme radi, že sme mohli spraviť radosť fanúšikom, ktorí za nami merali cestu. Vytvorili výbornú atmosféru, cítili sme sa ako doma,“ hovoril tesne po stretnutí útočník Jakub Linet.
V poslednom zápase barážovej série však nastupoval na poste obrancu. Ofenzívne vlohy však nezaprel a zaknihoval obidva góly hostí.
„Podarilo sa ich dať mne. Bolo jedno, kto tie góly dá. Šli sme za víťazstvom všetci, bojovali sme a sme radi, že sme to dotiahli do víťazného konca,“ hovorí na margo gólov Linet.
Za historickým úspechom Michaloviec tak stojí Žilinčan.
MsHK Žilina po osemnástich rokoch opúšťa extraligu Čítajte „Michalovce mi dali šancu už ako mladému hráčovi. Som rád, že som aspoň takto mohol prispieť k postupu. Od augusta sme kvôli tomu dreli. Išli sme do tejto sérii s tým, že chceme postúpiť, čo sa nám podarilo. Je to historický úspech,“ dodáva Linet.
Dukla mala v nohách ťažkú sériu na sedem zápasov s Martinom. To však na hosťoch nezanechalo žiadne stopy a zvládli ďalšiu sedemzápasovú bitku proti Žiline.
„Boli to veľmi ťažké zápasy, v ktorých sa však ukázala sila kolektívu. Zabrali sme vždy, keď bolo najhoršie. Otočili sme dvakrát nepriaznivý stav v sérii. To nás nakoplo a šli sme už len za víťazstvom,“ zakončil Jakub Linet.
Dôležitým prvkom úspechu Dukly boli aj výkony brankára Trenčana, ktorý dvakrát v sérii udržal čisté konto.
„Je to fantázia. Dali sme si tento cieľ pred sezónou a naozaj sa splnil. Miestami som mal toho vážne dosť a som za to veľmi rád,“ hodnotil po stretnutí Adam Trenčan.
Výborné zákroky si schoval hosťujúci brankár aj na posledný zápas, keď vychytal niekoľko tutoviek vlkov.
„Tak to niekedy býva. Párkrát mi trafili lapačku. Možno to bolo aj šťastie. Tak to niekedy býva, ale myslím si, že sme si víťazstvo viac zaslúžili. Bojovali sme pre našich fantastických fanúšikov, ktorým sme sa chceli odvďačiť. Za tie podmienky, aké sú v klube, si to Michalovce zaslúžia,“ hovorí skromne 28-ročný brankár.
Po dlhej ceste z východu, čakala na Michalovčanov ešte dlhšia cesta domov.
„Bola to veľmi dlhá cesta a také dlhé budú aj oslavy,“ zakončil s úsmevom strážca michalovskej svätyne Adam Trenčan.
Niečo sa končí a niečo možno začína
Radosť po zápase neskrýval ani tréner Dukly Miroslav Chudý.
„Vyhrali sme posledný zápas v sezóne. Myslím si, že v priebehu celej série sme podávali kvalitné výkony. Do poslednej chvíle si nikto nemohol byť istý ako séria dopadne. Som šťastný za chalanov, že po náročnej sezóne ešte našli v sebe sily a dokázali v Žiline vyhrať. Obrovská vďaka nim aj divákov, ktorí boli jedným z najdôležitejších impulzov pre mužstvo v dnešnom zápase,“ hodnotí zápas Chudý.
Masívnu obmenu v kádri neplánujú
„Každý nováčik si musí niečím prejsť. Ako sme od minulej sezóny niečo budovali, tak budeme stavať ďalej. Nejdeme teraz hovoriť, že ideme ligu vyhrať. My sa musíme ako organizácia pripraviť a budeme chcieť byť konkurencieschopný každému tímu. Káder má perspektívu, keď je tam množstvo mladých chlapcov. Mužstvo budeme musieť doplniť, ale budeme to robiť citlivo. Títo chalani si postup vybojovali a zaslúžia si šancu,“ myslí si tréner Michaloviec.
Na východe Slovenska našiel Chudý výborné podmienky.
„Keď som prišiel do Michaloviec, nevedel som do čoho idem. Našiel som tam však taký pokoj na prácu a tak dobre sa tam robí, že nemám dôvod, keď príde ponuka, odmietnuť. Trénovanie v Michalovciach je balzam na duši. Každý si robí, to čo má. Dúfam že sa pozriem konečne aj do Bystrice, že ma nevyhodia skôr ako tam budeme hrať,“ zažartoval na záver lodivod michalovskej Dukly.
Pochopiteľne, na domácich tvárach bolo vidieť smútok.
„Hodnotí sa mi to ťažko. Bol to typický siedmy zápas, kde sme mali navrch. Dali sme však o jeden gól menej a súper sériu vyhral. O zápase rozhodli niektoré momenty, z ktorých mi je smutno,“ hovoril po siedmom zápase Škorvánek.
Trénerský štáb prišiel k mužstvu v nezávideniahodnej situácii.
„Prišli sme do Žiliny v stave, ktorý nechcem rozoberať. Povedzme, že veci boli nastavené “čudne“. Každopádne ja som tréner a prišiel som s ambíciou mužstvo zachrániť. Nevyšlo nám to, no za celú sériu nemôžem na chlapcov povedať krivé slovo. Ľudí ubezpečujem, že sme dali do toho všetko. Taký je šport. Niečo končí a niečo možno začína. Je to pre mňa ťažká situácia a asi najťažší okamih mojej trénerskej kariéry. Sú v aj také chvíle v živote trénera a musím sa s tým vysporiadať,“ zakončil žilinský kormidelník.
Žiline je vďačný
Aj v poslednom zápase barážovej série držal vlkov nad vodou kvalitnými zákrokmi Tomáš Fučík.
„Je to veľmi ťažké. Nemôžem to hodnotiť pozitívne. To, čomu sme sa chceli vyhnúť, je tu. Nechcem teraz hodnotiť jednotlivcov, pretože celkovo ako tím sme boli horší. Michalovce zaslúžene postúpili.
Faktorov nášho neúspechu je viac. Myslím si, že sme mali papierovo lepšie mužstvo. Možno to bolo psychikou alebo momentálnou formou. Ťažko povedať,“ zamyslel sa český brankár, ktorý dostal v baráži priestor pred Mikolášom.
V úvode stretnutia poslali rozhodcovia Martina Podešvu po faule kolenom predčasne pod sprchy.
„Zápas poznačilo vylúčenie v úvode na päť minút. Nechcem hodnotiť rozhodcov. Mali sme presilovky, v ktorých sme zápas mohli otočiť, ale tie sme nevyužili,“ hovorí Fučík.
Sezónu odštartoval 24-ročný brankár v pomerne hokejovo exotickej destinácii.
„Ja som Žiline vďačný, že som šancu dostal. Čo si budeme hovoriť. Na začiatku sezóny som pôsobil v Anglicku, ale nepochyboval som o sebe. Cítil som sa v posledných zápasoch celkom dobre a verím, že ľudia, ktorí rozumejú hokeju, to videli,“ dodáva rodák z Třebíče.
Nálada v šatni bola po rozhodujúcom zápase na bode mrazu.
„Chalanom veľa do reči nebolo. Musíme sa však pozrieť pravde do očí, zagratulovať súperovi a neschovávať sa. Nikto si nepraje toto zažiť. Nikdy som ešte takéto niečo nezažil,“ zakončil smutný brankár žilinského MsHK.
S hokejom nekončí
Do reči nebolo ani kapitánovi Rudolfovi Hunovi.
„Ťažko sa mi hľadajú slová, som veľmi nahnevaný. V úvode sa lámal chlieb, keď nám rozhodcovia prísne vylúčili hráča na päť minút,“ hodnotí Huna.
Videozáznamy v I. a II. triede, odstúpenie tradičného klubu. Aké novinky nás čakajú počas futbalovej jari? Čítajte Vlci si vypadnutie nepripúšťali.
„Kto by veril tomu, že môžeme vypadnúť. Hnevá to každého v kabíne a ťažko sa mi hľadajú slová. Zlomový moment bol v prvom zápase v Michalovciach, kde sme vyhrávali 2:0, ale nakoniec sme prehrali do predĺžení. Vyzeralo by to inak,“ myslí si skúsený útočník.
Huna nastupoval v zápasoch baráže s veľkým sebazaprením, keď ho limitovalo zranenie.
„V druhej tretine som mal veľkú šancu, no brankár mi ju lapačkou chytil. Keby bolo 2:2, bol by to iný zápas. Ale je to, keby bolo keby. Musíme zagratulovať Michalovciam,“ dodáva kapitán Žiliny.
Zavesiť korčule na klinec sa nechystá.
„V najbližšej dobe potrebujem oddych. Potom sa začnem pripravovať na ďalšiu sezónu a uvidím, čo príde. Flintu do žita ešte nehádžem a mám chuť ešte hrať hokej,“ uzavrel ťahúň Žiliny Rudolf Huna.
