ŽILINA. Žilinčan Jozef Mucha je na vozíčku od roku 1990. Začiatky, ako sám hovorí, boli náročné, aj keď na vozík si pomerne rýchlo zvykol. Pohyb v Žiline vie porovnať dokonca aj s Prahou. „Tam som bol pred rokmi a musím povedať, že ľudia tam sú na vozičkárov akoby viac zvyknutí, keď som potreboval pomôcť, nemal som žiadny problém.“
Vozičkárov bolo menej
Najviac sa mu zdá, že je problém v ľuďoch. „Dosť tu vládne apatia, ľudia sa starajú viacmenej o seba, ale, samozrejme, sú aj takí, čo pomôžu bez problémov.“ Za bývalého režimu sa mu zdá, že ľudí na vozíkoch bolo menej, a preto si na to musia akoby zvykať. Zlepšili sa podľa neho podmienky najmä na úradoch.
Petra zbil sused. Pre úrad je ale ako obvinený Čítajte Dobre je na tom Mestský úrad v Žiline. „Niekde máte ešte prudké zrazy, ale je to ďaleko lepšie ako predtým,“ spomína. V minulosti ho museli vyniesť po schodoch takmer všade. Stanici železničnej sa vyhýba, podľa neho tam nie sú vôbec vhodné podmienky, ale keďže ju moc nevyužíva, tak to nerieši.
