ŽILINA. So žilinskými študentmi sme sa porozprávali o tom, ako vnímajú politickú situáciu na Slovensku a o tom, že by nevynechali žiadne voľby. Niektorí z nich pôjdu dnes k volebným urnám po prvýkrát, no aj napriek tomu majú od začiatku o svojich kandidátoch jasno.
Študentka Martina Jombíková sledovala prezidentské voľby už aj pred piatimi rokmi. „Aj keď som nemohla voliť a možno som nemala jasný názor, ale brala som do úvahy rodičov. Diskutovali sme spolu aj s rodičmi o kandidátoch,“ povedala. O politiku sa zaujímala už pred svojimi prvými voľbami aj Jana Ivaničová. „Zlom nastal u mňa približne v mojich pätnástich rokoch. V tom období som si začala všímať okolie, samosprávu a to, čo sa deje v parlamente. Čim som staršia, tým viac si uvedomujem, že by sme sa mali zaujímať o to, čo sa deje v našom okolí. A keďže máme právo vyjadriť svoj názor vo voľbách, tak by sme to mali určite využiť,“ myslí si 20-ročná študentka. V minulosti bola súčasťou aj mládežníckeho parlamentu vo svojom meste. To bolo pre ňu otvorenie dverí do politiky.
Prvé skúsenosti s voľbami
O svojich prvých skúsenostiach s vnímaním politiky nám porozprával aj študent Lukáš Vyskoč. „U mňa nastal najväčší zlom až v roku 2016. Vtedy som sa začal zaujímať o politiku. Nastalo myslenie ľudí k radikalizácii. Chcel som to ovplyvniť, ale nemohol som ísť voliť, z čoho som bol sklamaný. Som rád, že môžem ísť voliť prezidenta. Bol som dať hlas aj počas regionálnych volieb a s výsledkom som bol spokojný. Vzájomne sme diskutovali o kandidátoch aj s rodičmi.“ Povedal Lukáš.

Roman Ušák, študent Žilinskej univerzity, sleduje politiku veľmi intenzívne. „Nejako som to neriešil, ale zmeny nastali po roku 2016. Niektoré veci mi vtedy prišli za čiarou a začal som sa zaujímať o jednotlivé politické strany. Sledujem kampane a ako aj celkové správanie v politike. Predtým ma ovplyvňovali rodinní príslušníci, teraz si viem názor vytvoriť úplne sám. Aj keď zatiaľ musím povedať, že sa naše názory dosť zhodujú,“ hovorí Roman.
Politiku sledujú
Na tom, že aktuálnu situáciu sledujú, sa zhodli všetci. „Niekedy sa to snažím aj ventilovať. Nechcem sa úplne do toho zapájať, ale stále si chcem urobiť názor, čo je dobré a čo nie. Sledovala som aj diskusie, či už v televízií, alebo prostredníctvom sociálnych sietí, ale priznám sa, že keď už išlo o konflikty medzi uchádzačmi, tak som to prestala sledovať,“ hovorí o svojich pocitoch z kampaní jednotlivých kandidátov 23-ročná Martina Jombíková.
Na Janu doľahol najmä posledný rok od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. „Uvedomila som si, že ako to prostredie vplýva na celú krajinu. To, čo sa deje v parlamente sa týka každého z nás. Snažím si to zhodnocovať. To, čo ma zaráža je fakt, že aj keď vyjdú na povrch nejaké kauzy, tak málokedy sa to aj vyrieši a to má dopad na celú krajinu,“ myslí si študentka logistiky a zasielateľstva.

Zdá sa jej, že situácia momentálne nie je dobrá. Podobný názor má aj Lukáš, študent leteckej dopravy. „Vziať niekomu život a ešte, keď sa jedná o novinára, tak je to neodpustiteľné. Ľudia by nemali len bezhlavo krúžkovať, ale naozaj politikov aj sledovať. Niekedy mi to príde, že ja ako občan chcem žiť ako slušný človek, ale nevidím nejaký výsledok z pohľadu štátnych orgánov, ktorý by mi to umožnil.“
Politiku sleduje Roman každý deň. „Sledoval som diskusie prezidentské dokonca aj so spolužiakmi na chate. Politika sa radikalizuje, vnímam aj útoky na liberálov. Mám pocit, že v minulosti by si to až v takejto miere nedovolili. Situáciu vnímam tak, že sme ľahostajní. Bolo veľa káuz, ktoré mali ľudí vyhnať do ulíc. Je podľa mňa smutné, že to musela byť až vražda novinára a jeho priateľky. Ja vnímam to, že každý týždeň sú tu kauzy, ktoré by v inej krajine ľudí vyhnali do ulíc až tak, že by sa politici začali naozaj báť. Potom sú okolo toho rôzne dezinformácie. Spoločnosť je akoby paralyzovaná tými rozkolmi a len u malej skupiny politikov vidieť snahu o spájanie. Mnohí riešia povrchné témy, ktoré ľudí rozdeľujú,“ hovorí o svojom pohľade 23-ročný Roman, študent mediamatiky. Myslí si aj to, že by sa mali viac venovať dôležitým témam, ako je napríklad ekológia.
Sledovali kandidátov
Martina, ktorá má 20 rokov a študuje na Ekonomickej fakulte, vedela od začiatku koho nebude voliť určite. „Preštudovala som si životopisy o tých, nad ktorými som uvažovala. Ale mala som skôr pozitívne emócie. U tých, ktorých som vedela, že ich voliť nebudem, som nesledovala ani kampaň,“ povedala.
Jana mala predstavu o svojom ideálnom kandidátovi. „Počas kampane som mala už svojho favorita, ale musím povedať, že často som nevedela, či sa mám smiať, alebo plakať. Bola som rozhodnutá, a po debatách som sa len v tomto názore utvrdila,“ doplnila Jana. Vo svojej voľbe mal hneď jasno aj 20-ročný Lukáš Vyskoč. „Po prvých diskusiách som sa tiež len utvrdil v tom, že som sa dobre rozhodol a nechcem to nejako meniť. Výber kandidátov na mňa pôsobil chaoticky. Neviem, či si boli všetci vedomí toho, čo má prezident robiť a či sú toho aj schopní,“ myslí si Lukáš.
Hlavne nech je slušný
Svojho favorita mal aj Roman. „Keď sa, ale rozbehli prvé debaty, tak som zistil, že sa naše názory nie až tak zhodujú. A zase iný kandidát sa začal viac približovať tým mojím hodnotám, tak som počas kampane zmenil názor. A nakoniec som sa rozhodol prehodnotiť svoj postoj,“ povedal. O tom, ako by mal vyzerať ideálny prezident tiež uvažovali. Martina má jasné očakávania. „Mal by prezentovať Slovensko a mal by to byť slušný človek. Mal by mať jasnú perspektívu a dúfam, že môj kandidát bude s ňou dobre narábať,“ uvažuje Martina.
Jana dúfa, že nový prezident, alebo prezidentka, bude hájiť spravodlivosť. „Mal by byť dobrým reprezentantom a mal by tvoriť lepší obraz o našej krajine. Páčilo sa mi, že prezident Kiska chodil medzi ľudí a podporoval vzdelanosť,“ myslí si Jana. Lukáš chce, aby budúci prezident, či prezidentka, boli blízko ľuďom. „Mal by sa zaujímať o zákony a o to, aký majú dopad na ľudí,“ doplnil. Svoje očakávania má aj Roman. „Mal by pokračovať v tom prístupe ako počas kampane. Prezident by mal odkomunikovať kauzy hneď, vystúpiť skôr,“ dodal.