Mladý Žilinčan s behom v minulosti takmer úplne sekol. Počas štúdia na vysokej škole sa k behu vrátil a dnes je slovenským šampiónom. Jeho tréning spestrujú stretnutia s diviakmi v okolí Žiliny, s ktorými sa už dobre pozná. Ako jediný dokázal na pretekoch Poludnica Run držať krok s americkým elitným skyrunnerom Haydenom Hawksom. Paulen však aj napriek množstvu úspechov ostáva nohami pevne na zemi.
Ako si spomínate na svoje začiatky s behaním? Nelákal vás iný šport?
- Prvý môj kontakt s behom bol, keď som mal desať rokov. Vtedy som približne tri roky behával orientačný beh, ale prestalo ma to baviť. Prepol som na cyklistiku a tú som robil veľmi dlho. Opätovne som sa k behu vrátil až popri vysokej škole v Bratislave, kde som zo začiatku nemal možnosť mať na internáte bicykel. Začal som teda behávať po okolitých kopcoch, akým je napríklad Kamzík a nakoniec ma to tak chytilo, že som začal chodiť na preteky. Zistil som, že mám na beh zrejme väčší talent ako na bicykel. Bicyklujem však stále a snažím sa robiť taký mix športov.
Čo vás na behaní najviac baví?
- Voľnosť pohybu. Vyplýva to aj z toho, že najradšej behám v prírode po horách. Človek si stanoví nejakú trasu, ktorú prebehne, spozná veľa krásnych miest, keďže Slovensko má veľmi peknú prírodu. Tá voľnosť a spoznávanie prírody ma na behu najviac baví.
Zúčastňujete sa množstva bežeckých podujatí. Podľa čoho si vyberáte preteky, na ktorých budete súťažiť?
- Zúčastňujem sa pretekov najmä od jari do jesene. Tam je frekvencia pretekov takmer každý víkend. Najviac ma bavia behy v prírode, špeciálne do vrchu. Čiže, vyberám si na Slovensku alebo v okolí, tie najlepšie obsadené alebo najkrajšie behy do vrchu a skyrace podujatia.
Prvá Slovenka so Švajčiarskym pohárom. Ak vyhrám aj ligu, bude to na Sieň slávy, smeje sa Klapitová Čítajte V minulom roku sa pri vašom mene objavili tri rôzne tímy. Za aký tím v súčasnosti pretekáte?
- Tento rok to bude tím Kamzík 1000+. Dá sa povedať, že ja som na tímy špecialista (úsmev). Chvíľu som si do tímov písal len “Žilina“. Minulý rok som pôsobil vo Fatra teame, čo sme taká partia nadšencov v okolí Žiliny. Väčšina z tohto tímu sú však cyklisti. Potom som behával aj za Duklu Banská Bystrica, pretože na niektoré behy musíte byť v tíme registrovanom na Slovenskom atletickom zväze, keď chcete ako účastník získať nejaké ocenenia, napríklad, keď chcete byť slovenský šampión. Na Lysacup-e, zimných etapových pretekoch na beskydskú Lysú horu, som pretekal za Manín Považská Bystrica, keďže sa tam vyhodnocuje aj poradie v tímoch a partia ľudí z tohto tímu na toto podujatie pravidelne chodí.
Máte od tímu nejakú podporu?
V doterajších tímoch bola podpora skôr symbolická. Vo Fatra teame sme mali sponzorstvo na výživové doplnky a podobne. V tíme Kamzík 1000+ v tejto sezóne by som mal mať prvýkrát aj finančnú podporu, no behom sa uživiť nedokážem.
Mávate aj spoločné tréningy, respektíve predsezónne sústredenia?
Fatra team chodí na jar na cyklistické sústredenia do Chorvátska a podobne. Tím funguje pomerne krátko a ja som sa k nim pridal až počas minulej sezóny, čiže zatiaľ som nemal možnosť sa s nimi zúčastniť na sústredení. Čo sa týka tréningov, to dobre fungovalo a funguje počas celej sezóny na kamarátskych výjazdoch v okolí Žiliny, prípadne na spoločných behoch.
Ako vyzerá vaša príprava na sezónu? Kedy vaša sezóna začína? Predsa len, bežecké preteky sa konajú každý týždeň...
Bežecké preteky zažívajú veľký “boom“ a organizuje sa obrovské množstvo pretekov. Vidíme veľa nultých ročníkov, kde behá enormné množstvo ľudí. Snažím sa však nezúčastňovať všetkých a hlavne počas zimy, od decembra do marca zvoľním. Mám menej pretekov a zameriavam sa skôr na objemy. Hlavnú pretekovú sezónu začínam v apríli a potom sa to točí už celé leto až do jesene.
Hovoríte o takej voľnejšej fáze, ale tento rok ste odštartovali vo veľkom štýle. V sérii pretekov Lysacup v Českej republike ste vyhrali preteky v Ostraviciach. O tri týždne neskôr ste zničili konkurenciu na ďalšom podujatí opäť v Ostraviciach, keď ste pred druhým Vítom Otevřelom triumfovali o vyše dve minúty. Forma na úvod roka ako hrom. Čo môžeme čakať v lete?
- (smiech) Dúfam, že sa to bude ešte stupňovať. Chytil som na konci novembra takú krízu. Bol som zničený po sezóne. Zaradil som teda oddych. Teraz som sa do toho pomerne rýchlo dostal. Pomohli zrejme aj špecializované tréningy zamerané na behy v kopcoch. Lysacup je veľmi dobre obsadený. Podarilo sa mi tam dvakrát vyhrať s pomerne veľkým náskokom. To ma veľmi teší.
Na čo sa zameriavate v tréningoch medzi pretekmi?
- V poslednom týždni pred pretekmi už človek toho veľa nenatrénuje. Veľa amatérskych bežcov robí chybu, že sa snažia na poslednú chvíľu dobehnúť, čo zanedbali. Pred pretekmi musí bežec zvoľniť, pretože prísť rozbitý na preteky, tak tam človek nezabehne alebo nezajazdí ako by si predstavoval. Čiže cez týždeň pred pretekmi sa snažím robiť len jeden, maximálne dva tréningy vo vyššej intenzite a potom už len objemovejšie a voľnejšie tréningy.
Ako regenerujete po pretekoch?
- Regenerovať sa dá aj pri športe. Nejaká turistika alebo cyklistika v úplne nízkej intenzite, tým človek nič nepokazí. Prípadne masáže a sauna vedia tiež veľmi dopomôcť k dobrej regenerácii.
Strážite si aj svoj jedálniček?
- Toto v podstate až tak neriešim a jem, čo mi napadne (úsmev). Snažím sa však dbať o to, aby môj jedálniček bol vyvážený. Jem dosť zeleniny, mäsa aj cestovín. Pokúšam sa nekonzumovať mastné jedlá, ale príležitostne nezaškodia ani tie. Napríklad, keď má človek po naozaj ťažkom výkone veľký energetický deficit.
Popri behu trávite veľa času aj v sedle bicykla. Máte ešte aj iné športy, ktoré vykonávate?
- V zime bežkujem. Je to však v posledných zimách problém, keďže snehové podmienky nie vždy prajú zimným športom. Už dlhšie by som chcel skúsiť skialp, pretože v okolí Žiliny sú naň výborné možnosti.
Cyklistika má u vás výsostné postavenie len ako doplnkového športu, ktorý má slúžiť ako príprava pre beh? Mávate aj v sedle bicykla špeciálne zamerané tréningové jednotky?
- K cyklistike mám stále špeciálny srdcový vzťah, keďže to bol môj hlavný šport približne sedem rokov. Nevedel som si povedať, že by som s cyklistikou jednoducho prestal. Je to taký paradox, že sa zúčastňujem viac bežeckých pretekov, ale viac tréningových hodín mám na bicykli. Cyklistika je veľmi dobrý doplnok k horským behom. Viem odjazdiť slušné kilometre v kopcoch, kde zaraďujem aj intervaly. Zúčastňujem sa taktiež aj duatlonov čiže beriem cyklistiku aj ako prípravu na preteky v danom športovom odvetví. Bol som aj na nejakých horských cyklistických časovkách a na cestných maratónoch. Nedá sa teda povedať, že je to len čisto doplnkový šport, keďže sa zúčastňujem aj pretekov.
Ktoré cyklistické podujatia zaraďujete do svojho kalendára?
- Mám svoje obľúbené maratóny na cestnom bicykli, napríklad Beskydy tour, keďže som odchovaný na cestnej cyklistike. S horskou som začal v podstate až minulý rok, keď som si konečne zadovážil horský bicykel. Do podujatí na horských bicykloch som sa zatiaľ moc nepustil a jazdil som skôr tie cestné. Bol som viackrát aj na Mamut tour pri Přerove v Hostýnskych vrchoch. Trať je poskladaná veľmi zaujímavým spôsobom, keďže sú tam strmé aj tiahle stúpania a človek si tam príde na svoje. Je tam pekne a rád sa tam vraciam.
Nad pretekmi v horskej cyklistike neuvažujete?
- Uvažujem, ale mám dosť veľký problém zladiť svoj pretekový kalendár, pretože je veľa bežeckých pretekov, ktoré má lákajú. Minulý rok som chcel ísť Bikemaratón Súľovské skaly, čo je veľmi pekná a obľúbená domáca lokalita, ale musel som to zrušiť, pretože som mal iné bežecké preteky. Klasický MTB maratón som ešte neabsolvoval, ale chcel by som to skúsiť.
Na Poludnica Run 2018 zavítal aj jeden z najlepších svetových skyrunnerov – Hayden Hawks, s ktorým ste zo začiatku ako jediný z pretekárov dokázali držať krok. Aké spomienky vo vás vyvolávajú tieto preteky?
- Na toto podujatie mám skvelé spomienky, bol to jeden z top bežeckých zážitkov. Keďže Hayden bol naozaj veľkých lákadlom, tak na preteky prišla väčšina top skyrunnerov zo Slovenska a Českej republiky. Pre mňa bola motivácia skúsiť to s ním rozbehnúť. Myslel som si, že mi hneď na začiatku utečie. Bol som prekvapený, že prvý kopec som s ním dokázal bežať. Bola to motivácia skúsiť to “kusnúť“ a uvidieť, čo z toho bude. Udržal som s ním krok nejakých dvanásť kilometrov. Potom mi dosť seklo, čo sa dalo čakať a v závere som sa poriadne motal (smiech). Hovorí o tom aj časová strata: na posledných kilometroch som stratil šesť minút. Stačilo mi to na druhé miesto, bolo to veľmi vytrápené, ale bol to neskutočný zážitok.
Američan sa o vás po pretekoch vyjadril v duchu, že ste výborný pretekár a skromný človek. Čo pre vás tieto slová znamenajú?
- Cením si slová od takéhoto človeka. Snažím sa však nemať veľké vyhlásenia, pretože nepatrím medzi takých bežcov, čo by boli nejaká extratrieda. Prídete do sveta a tam zistíte, že to nie je až taká top úroveň ako by sa javilo podľa výsledkov tu na Slovensku. Človek skromnosťou a pokorou dosiahne viac.
Vlani sa v rámci Behu na Zniev konal slovenský šampionát v behu do vrchu, ktorý ste vyhrali. S akými cieľmi ste vstupovali do týchto pretekov? Koho ste považovali za najväčšieho konkurenta v boji o víťazstvo?
- Mojou ambíciou bolo víťazstvo. Je to pre mňa prestíž, keďže mám rád behy do vrchu a tento šampionát patrí medzi preteky, ktoré som chcel vyhrať. Najväčším konkurentom bol Jozef Hlavčo, ktorý je dlhodobo na Slovensku považovaný za jednotku, čo sa týka behov do vrchu. Bol som zvedavý, ako sa to vyvinie. Napriek tomu, že sú to majstrovstvá v behu do vrchu, trať je vhodná aj pre “rovinárskych“ bežcov. Zviedol som s Hlavčom dramatický súboj a bol to asi jeden z najlepších súbojov, aké som zažil. Nakoniec som skončil o sekundu druhý. Bežec, ktorý chce byť majster, musí byť zaregistrovaný v klube registrovanom na zväze. Hlavčo v takomto klube zaregistrovaný nebol a majstrom Slovenska som sa teda stal ja. Je to paradox, bol som druhý, síce iba o sekundu, ale stal som sa slovenským šampiónom. Beriem to tak, že sa za majstra Slovenska nepovažujem.
Ste teda spokojný s uplynulou sezónou?
- So sezónou som spokojný, pretože sa mi podarilo zlepšiť na obľúbených pretekoch. Napríklad, na Behu na Slavkovský štít, čo je jeden z najťažších pretekov v strednej Európe. Tam bežec na siedmych kilometroch nastúpa 1400 metrov. Je to extrém a s behaním to už miestami nemá veľa spoločného. Pretekár na veľkých skalách musí dávať skutočne pozor, kade ide. Taktiež som bol veľmi spokojný s mojím výkonom na štafetovom závode extrémnych športov, Red Bull Elements vo Francúzsku. Podarilo sa mi zlepšiť aj na behu na desať kilometrov. Bežne sa behom na rovinách nevenujem, ale sem tam zaraďujem do prípravy a tréningov aj takéto behy na rovinách, keďže to má následne dobrý efekt aj do behu v kopcoch.
Basketbalisti hlásia zmeny v kádri Čítajte Čo bude pre vás vrchol v tomto roku?
- Znovu sa plánujem zúčastniť Behu na Slavkovský štít a teším sa aj na Poludnica run, kde je opäť avizované, že príde dobrá konkurencia zo zahraničia. Na jar sa chystám na Ještěd SkyRace, čo sú Majstrovstvá Českej republiky v skyrace. Tam sa rysuje taktiež veľmi dobré obsadenie, keďže by tam mala nastúpiť česká elita a aj so Slovenska tam príde viacero dobrých borcov. Oslovil ma aj tím z Česka, ktorý sa venuje extrémnym štafetovým pretekom a pozvali ma ako bežca na Dolomitenmann, čo sú asi najznámejšie štafetové preteky v Európe. Štafeta pozostáva z cyklistiky, behu do vrchu, kajaku a paraglajdingu. Preteky sa budú konať v septembri v rakúskom Lienzi. Čaká ma tam 11-kilometrová trať s 1800 metrovým prevýšením. Na podujatí sa zúčastní aj svetová elita a bude super sa s nimi porovnať.
Maratóny vás nelákajú?
- Zastávam ten názor, že k tomu treba pristupovať postupne. Človek, keď je mladší, by mal zaraďovať ešte skôr rýchlosť a je pre neho zbytočné zaraďovať do programu extrémne dlhé behy. Snažím sa teda ešte venovať tým kratším horským behom a polmaratónom. Klasický polmaratón som bol tiež len raz. Nejako ma to momentálne neláka, ale raz to skúsim.
Plánujete sa zúčastniť aj tradičných “domácich“ bežeckých podujatí, akými sú Beh Súľovskými skalami alebo Vianočný beh? S akými ambíciami nastupujete na takéto podujatia, keďže tam konkurenciu ťažko hľadáte?
- Naozaj, na týchto podujatiach nie je tá konkurencia až taká veľká. Do každých pretekov však vstupujem s tým, že do toho chcem dať maximum. Som taký typ človeka, že aj keď bežím sám, viem zo seba vydať maximum, ak mám aj nejakú dodatočnú motiváciu, napríklad zlepšenie osobáku. Súľovské skaly sú na beh jedno z najlepších prostredí. Tam sa určite chystám. Vianočný beh je síce cestné podujatie, ale láka ma tam veľmi dobrá atmosféra
Máte obľúbené preteky?
- Z domácich pretekov mám rád Beh Súľovskými skalami alebo Beh na Slavkovský štít. Páčil sa mi aj Poludnica Run, tam sa chcem určite vrátiť. Špeciálny vzťah mám k pretekom Kamzík 1000+ a Baba – Kamzík, čo sú jedny z prvých pretekov, s ktorými som vstúpil do sveta behu.
Na pretekoch Kamzík 1000 + ste vylepšili traťový rekord. Nie sú to však tradičné preteky, kde sa proti sebe postaví masa pretekárov...
- Sú to preteky netradičného formátu. Bežec ich môže ísť hocikedy cez rok, ale má na výber aj dva súťažné termíny a to počas desiatich dní v máji alebo v novembri. Je to netradičné v tom, že človek to môže ísť v ľubovoľnom čase v priebehu tých desiatich dní, avšak beh si musíte zaznamenať pomocou GPS prístroja. Nevýhoda je, že musíte poznať trasu, keďže je to rôznymi (ne)chodníčkami cez Kamzík. Dĺžkou je to približne polmaratón a zdoláte Kamzík šesťkrát zakaždým z inej strany, čo robí prevýšenie vyše 1000 metrov. Následne sa robí vyhodnotenie. Mne sa minulý rok na jeseň podarilo zlepšiť traťový rekord o tri sekundy, čo je dosť zanedbateľné na trati, ktorá trvá okolo jednej hodiny a štyridsiatich minút. Faktom je, že tie podmienky ideálne neboli, bolo veľa napadaného lístia a rekordy sa tam zvyknú lámať v máji. Chystám sa tam tento rok vrátiť a pokúsiť sa vylepšiť si svoj čas výraznejšie.
Popri behaní ešte študujete na Žilinskej univerzite. Ako sa vám darí zvládať množstvá tréningových hodín so školskými povinnosťami?
- Študujem na Fakulte Riadenia a Informatiky, ktorá nepatrí práve medzi tie jednoduchšie fakulty. Štúdium si vyžaduje dosť prípravy aj počas semestra. Dá sa to zvládať, aj keď s niektorými predmetmi dosť bojujem. Stále to však z pohľadu času nie je také hrozné ako chodenie do práce, kde musíte tráviť osem hodín. Keďže ma beh baví, vždy si viem nájsť čas na tréningy. Popri tom mám ešte aj prácu, respektíve brigády, ale zvládam to skĺbiť.
Koľko za rok nabeháte kilometrov?
- Skôr by som to počítal na hodiny, pretože niekedy tie bežecké tréningy v horách sú také, že desať kilometrov idem dve hodiny, čo už nie je pomaly ani beh. Hodinovo som mal minulý rok celkovo slabo cez 700 hodín, čo vychádza v priemere približne dve hodiny denne. Je veľa ľudí, čo sa tomu venuje ešte viac, ale zistil som, že toto je pre mňa primeraná hranica, ktorá sa dá so školou a prácou skĺbiť.
Čo vás poháňa vpred, keď je vonku nie sú práve najlepšie podmienky?
- Počasie ma nevie v súvislosti s behom odradiť. V podstate nájsť nevhodné počasie na beh je u mňa nemožné a neviem si deň bez športu ani predstaviť. Samozrejme, mám aj dni, keď mi to povinnosti alebo únava nedovolia, ale takých dní je minimum.
Kde najradšej trénujte?
- Čo sa týka behu, tak najradšej mám Malú Fatru a Súľov. Z miestnych väčších kopcov najčastejšie behávam na Minčol pri Višňovom. Behám aj po domácom kopci Hradisku. Tam mám pobehané všetky diviačie cestičky. Zdá sa mi, že s diviakmi sa dobre poznáme. Už sa ani nenaľakajú, len si zakrochkajú a ja bežím ďalej (úsmev). Na bicykli mám tiež najradšej Malú Fatru a spomínaný Súľov. Na bežky chodím najradšej do Javorníkov na Javornícku magistrálu, do Českých Beskýd alebo na Skalku.
Máte svoj športový a ľudský vzor?
- Konkrétneho človeka asi nie. Aj keď viacerí vrcholoví športovci ako napríklad taký Kilian Jornet dokáže byť veľkou inšpiráciou a motiváciou do tréningu. Jornet nedávno za jeden deň zdolal 24 výškových kilometrov. To je pre bežného človeka nemožné.
Aké sú plány Andreja Paulena do budúcnosti?
- Určite sa chcem naďalej venovať športu a dúfam, že mi vydrží zdravie. Bonus by bol, keby sa mi podarilo vo výkonoch zlepšovať. Chcel by som skúsiť viac pretekov v zahraničí a porovnať sa s elitnými pretekármi.
